Čo chýba v nemocniciach

Problémy, ktoré sa premietajú do úrovne zdravotníckej starostlivosti

Vysoké percento toho, čo chýba v mnohých našich nemocniciach, by sa dalo zhrnúť do jednej rozvitej vety. Stačí tam zaradiť lieky a zdravotnícke pomôcky, laboratórny materiál, ale aj ochotu medicínskeho či ošetrujúceho personálu. Pod prvú skupinu sa podpisujú pochopiteľné dôvody. Nie je to tak dávno, čo Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu vyzvala ministra zdravotníctva, aby zabránil vytváraniu nových dlhov v rezorte, veď pohľadávky voči tejto skupine dodávateľov vzrástli v prvom štvrťroku 2003 o viac ako 170 mil. Sk. Pritom tu zdravotníctvo celkovo dlhuje viac ako miliardu korún a dlžoby v rezorte narastajú mesačne o 200 až 300 mil. Sk. V nemocniciach sú problémy a majú ich aj tí, ktorí sa dožadujú svojich peňazí. Netreba vari zdôrazňovať, že sa to všetko odzrkadľuje aj v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a možnostiach zdravotníckej starostlivosti. Zatiaľ niet systémových krokov, ktoré by sa v pozitívnom smere odrazili na tejto sfére, či už v obchodných vzťahoch alebo v úrovni poskytovanej terapie. V súvislosti s naším zdravotníctvom sa začala používať známa veta, podľa ktorej tam,

kde nič nie je,

ani čert neberie. Sme na tom však zle i v oblastiach, ktoré nie sú na predaj. Patrí tam napríklad ľudský prístup, starostlivosť, snaha pomôcť, porozumenie pre bolesť či potreby chorých. Vytrácajú sa aj elementárne skutočnosti, ktoré bývali v nemocniciach samozrejmosťou. Jedna zo sťažností hovorí, že na urológii, kde pacienti potrebujú častejší prísun tekutín, chýbava čaj a na prosbu oň reagujú sestry priam podráždene a drsne, nehovoriac o tom, že ho nezabezpečia. Nuž, všetko so všetkým súvisí. Nedostatok zdravotníckeho personálu s odchodom mnohých z nich za hranice a jeho ochota je vzorkou toho, čo nám tu zostáva. A od nedele začíname v zdravotníckych zariadeniach podľa našej novej legislatívy platiť. No vyberanie peňazí za starostlivosť, ktorá u nás v určitých oblastiach existuje, považujú aj niektorí zo solventných občanov priam za drzosť, tu už nie sú problémom peniaze, ale

úroveň služieb

a princíp. Z riadiacej sféry sa ozýva, že nové zákony by mali pomôcť postupnému oddlžovaniu. Problémy s ľudským faktorom však ťažko vyrieši akákoľvek legislatíva. Zbytočné je spoliehať sa v tejto súvislosti na vstup do Európske únie, krajiny s vyspelým zdravotníctvom si už vypracovali obranný mechanizmus, ktorým sa chránia pred prívalom pacientov z tých ostatných. Navyše sa reformácia systému (podľa vyjadrenia odborníkov i bežnej populácie) nezačala práve najšťastnejšími opatreniami. Ani avizované legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú zdravotného poistenia, nevyvolávajú nejaké veľké nadšenie. Zo Združenia zdravotných poisťovní SR sa už ozvalo, že transformačné kroky nie sú v súlade s predstavou zmeny a vývoja daňového systému a systému sociálneho poistenia. Podľa tohto vyjadrenia ide o zásadný problém, keď aj v zdravotnej starostlivosti treba prehodnotiť

princíp solidarity,

teda vyvážiť jeho parametre. Je tu aj upozornenie, že predkladané návrhy neriešia nedostatok zdrojov ani reguláciu spotreby, navyše prinášajú novú byrokraciu, zväčšujú nároky na spotrebu a plytvanie prostriedkami zo zdravotného poistenia. Má ísť zdanlivo o budovanie dynamického a tvrdo vyváženého systému, v skutočnosti návrhy neriešia nič nové, skôr môžu smerovať k zániku pluralitného systému a k nastoleniu neúprosnej komercie v zdravotnom poistení. To je však len jedna oblasť z mnohých, problematické je to v súčasnej situácii v našich podmienkach aj so štandardom i nadštandardom. A ešte sa to javí tak, akoby pri niektorých zmenách chýbal poradenský servis odborníkov z terénu, ľudí, ktorí s konkrétnou témou žijú. A práve to sa nám zvyčajne prejaví v konkrétnej zdravotníckej starostlivosti, ktorá sa nejakým spôsobom týka väčšiny z nás. Aj keď na citlivý prístup k pacientom je zrejme každá legislatíva trochu krátka.

Ľudmila Koníková