Máme príliš štedrý systém?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Aj keď posledné údaje z úradov práce napovedajú, že nezamestnaných ubúda, ich počet je stále vysoký. Okamžité riešenie neexistuje. Viacerí odborníci tvrdia, že u nás je toľko ľudí bez práce iba preto, že máme príliš štedrý sociálny systém. Podľa niektorých prepočtov zhruba 20 až 25 percent ľudí bez práce, ktorí berú podporu v nezamestnanosti, zároveň pôsobí v šedej ekonomike. Súčasný stav im vyhovuje. Pravdou však je, že ostatní skutočne nachádzajú iba ťažko uplatnenie. Je teda príčinou sociálny systém? Aby bolo jasné, to, čo kritizuje väčšina ekonómov i niektorí politici, nie je výška dávok, tie skutočne nič a nikoho neohrozujú. Vinovatý je systém a podmienky, za akých sa dávky poskytujú. Sú najmä zneužiteľné a demotivujúce. Nezamestnanosť má štrukturálny charakter. Pokiaľ priemysel nezvýši export a nezačne vytvárať pracovné miesta, počet nezamestnaných sa výrazne nezníži. Druhým problémom je regionálna nezamestnanosť. Chýba pružný trh práce, väčšia motivácia samotných ľudí hľadať si uplatnenie. Pri súčasnej vysokej štrukturálnej nezamestnanosti treba veľmi obozretne narábať so všetkým, čo by mohlo obmedzovať a brzdiť podnikanie, zakladanie podnikov. V tejto situácii nemožno zvyšovať odvody a prenášať nemocenské dávky na podnikateľov. Aj keby sa znížili ich povinné odvody, nemali by náklady nulové. Napríklad by sa museli prijímať úradníci pre agendu. To by najmä malé a stredné podniky položilo. V okresoch a oblastiach, kde sú zahraničné firmy a investori, nezamestnanosť je nízka. Takže ďalší krok spočíva v podpore regiónov s vysokou nezamestnanosťou.

Treba sa zamyslieť aj nad systémom odborného školstva. Pravdou je aj to, že spoločnosť starne, a mnohí zamestnávatelia nechcú zobrať do práce ľudí po päťdesiatke. Pritom starší ľudia majú skúsenosti a návyky, takže by boli schopní uplatniť sa. Ukazuje sa, že chýba systém i motivácia, ako ich skúsenosti a schopnosti v spoločnosti využiť. Musíme si uvedomiť, že o niekoľko rokov budeme musieť navyše riešiť otázku, ako sa obecne vyrovnať s predĺženým vekom odchodu do dôchodku. Teda, že väčšina pracovníkov bude vyššieho veku. Takmer pol milióna nezamestnaných predstavuje predovšetkým na úrady práce mimoriadny nápor. Už to nie je efektívne. Vo svete sa osvedčilo, že sa na hľadaní voľných miest podieľajú aj súkromné či pološtátne firmy, ktoré samozrejme so štátom a jeho inštitúciami, ako sú práve úrady práce, úzko spolupracujú. Súčasne treba vyvinúť väčší tlak, aby ľudia sami aktívne hľadali. Určite, je to aj otázka psychologická. Ešte pretrváva pocit, že hľadanie práce je vnímané ako hanba. Ľudia preto skôr čakajú, že im práca bude ponúknutá. Skúsenosti zo sveta ukazujú, že tam je celkom bežné, že uchádzača niekto desať i viackrát odmietne. My na to nie sme zvyknutí. Podľa názoru odborníkov stále sa príliš zameriavame na dávky ako určité hojivé náplasti na stratu práce. Ich objem rastie, výdavky na aktívnu politiku zamestnanosti - teda na rekvalifikácie, rôzne kurzy a tvorbu miest sa skôr znižujú.