Nadčasy len zástierkou

Nepochopiteľné poškodenie pracovníka

„Stretávam sa často s prípadmi, že zamestnávateľ nechce dať zamestnancom pracovné zmluvy a ak ich dá, tak v trojmesačnej skúšobnej dobe ich prepustí, pritom pracujú za minimálne mzdy,“ hovorí Anna Hromadová, zväzová inšpektorka detašovaného pracoviska Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu v Banskej Bystrici. „Dá sa pochopiť, že zamestnávatelia to nemajú ľahké. Tlačia ich termíny, odvody do fondov, dane, clá, inflácia, kontroly, neplatiči a nesprávna legislatíva, mali by však zisk bez svojich zamestnancov?,“ pýta sa a svoje skúsenosti dokladá príkladom z praktického života. Mladú zamestnankyňu po strate zamestnania zaevidoval úrad práce a priznal jej podporu v nezamestnanosti. Žiadnu prácu jej však neponúkol, preto si ju hľadala sama. Podarilo sa jej zamestnať v reštaurácii, kde chcela pracovať na dohodu o vykonaní práce v počte 300 hodín, kým sa situácia vo firme nevyrieši. Keď sa mala hlásiť na úrade práce, zamestnávateľ tam telefonoval sám, že mladú ženu zamestná na dobu neurčitú a dá jej riadnu pracovnú zmluvu, ktorú sám prinesie. Nestalo sa a výsledok? Žiadateľku úrad práce v zmysle zákona vyradil z evidencie nezamestnaných s účinnosťou na dobu šesť iacov a až po jej uplynutí môže byť znova zaradená na základe písomnej žiadosti. Tým pádom si musí platiť odvody do fondov sama a musí vrátiť aj podporu vo výške 3700 korún. Na otázku inšpektorky, prečo

začala pracovať

skôr ako mala v ruke pracovnú zmluvu, alebo aspoň dohodu o vykonaní práce, odpovedala protiotázkou, „z čoho mám asi tak žiť?“ Upozornenia na porušovanie pracovnoprávnych vzťahov riešia zväzové inšpektorky v obchode a cestovnom ruchu pomerne často. Poukazujú na to, že na mnohých pracoviskách, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou, robia zamestnanci viac ako im určuje stanovený pracovný čas. Príkladom sú obchodné reťazce. V podstate ide o zneužívanie situácie s nízkou ponukou pracovných príležitostí a súčasne aj o skrytú čiernu prácu. Vyskytujú sa prípady, keď subjekty nútia zamestnancov mimo pracovného času a bez finančnej odmeny pomáhať pri preberaní tovaru. Istá veľká a známa obchodná spoločnosť napríklad chcela nového zamestnanca poslať na prax do vzdialeného mesta, ale bez diét, príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu a dokonca pri minimálnej mzde mal 10 dní odpracovať bez nároku na odmenu. V cestovnom ruchu je práca cez víkendy nevyhnutná, ale ako ukazujú skúsenosti, nadčasy a práca v sobotu a v nedeľu tu často nie je honorovaná.

Národný inšpektorát práce v minulom roku za závažné nedostatky najmä pri vykonávaní nadčasovej práce navrhol finančné postihy. Kontroly sa zamerali aj na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, proces uzatvárania pracovných zmlúv a podobne. Inšpekčné orgány v rámci mimoriadnych previerok skontrolovali 37 subjektov a zo 172 zistených nedostatkov 12 označili ako závažné. K najčastejšie porušovaným predpisom patrilo vykonávanie

práce nadčas

a bez povolenej výnimky. Stalo sa, že zamestnávateľ nedohodol v pracovnej zmluve druh práce a mzdové zaradenie zamestnancov bolo v jednotnej tarifnej triede. Medzi zistenými nedostatkami sa vyskytli aj porušenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Najviac nedostatkov v jednom zamestnávateľskom subjekte odhalili v Žilinskom kraji, aj keď v obchodných reťazcoch tohto regiónu je zamestnaných podstatne menej ľudí ako napríklad v Bratislave a okolí, kde sa, naopak, pracovnoprávne predpisy zväčša dodržiavajú. Odboroví inšpektori majú prístup len do firiem, kde sídli odborová organizácia a tie vo veľkých obchodných systémoch obyčajne nie sú. To však neznamená, že nie sú oprávnení upozorniť na porušenie zákonnosti. Pokiaľ ide o nadčasovú prácu, zaujímavé je ich konštatovanie, že v nejednom prípade si zamestnávatelia touto formou riešia svoje organizačné nedostatky. Stav je však taký, že nadčasovú prácu tolerujú i samotní zamestnanci, ktorí v nej vidia možnosť prilepšenia k nízkemu zárobku, nie však

negatívne dôsledky

na vlastné zdravie. Vrcholne nezodpovedné je, ak zamestnávatelia nútia do nadčasov aj na rizikových pracoviskách. Mnohí zamestnanci sa pritom boja otvorene poukázať na existujúce problémy a ak prejavia odmietavý postoj, tak len preto, že za nadčasové hodiny sú nútení vybrať si náhradné voľno.

Peter Farárik