Cestovný ruch „nepresvedčil“

Ani jedna z vlád sa nepokúsila využiť núkajúce sa možnosti

Investovať alebo neinvestovať do cestovného ruchu je otázkou, na ktorú napriek očakávaniu podnikateľov dosiaľ neodpovedala ani jedna z predchádzajúcich vlád. Reálne kroky súčasnej vlády, ktorá, napriek už prijatým rozhodnutiam v Národnom programe rozvoja cestovného ruchu, sa rozhodla z legislatívneho konania stiahnuť v relatívne krátkom čase už dva návrhy zákonov (prvý z nich o zriadení Národného úradu pre cestovný ruch, druhý o Zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu), nasvedčujú, že cestovný ruch sa ani v tomto vládnom období nedostane do centra pozornosti. Napriek tomu, že podnikatelia tvrdia, že investície do cestovného ruchu by sa štátu spätne zhodnotili, žiadna z vlád sa nezamyslela, čo sme schopní a čo by sme boli schopní z cestovného ruchu vyťažiť. „Ak vývoj posledných rokov potvrdil, že sme schopní v cestovnom ruchu ročne produkovať 600 - 700 mil. USD, štátny rozpočet v budúcom roku len z dôvodu príjmu z DPH (20-percentná sadzba) môže získať 4,8 mld. Sk,“ prepočítava Ing. Robert Kohlmann, riaditeľ jednej z najväčších incomingových kancelárií CK Pressburg a pokračuje: „Ak by sa devízový príjem zdvojnásobil, do štátneho rozpočtu z dôvodu príjmov z DPH by prišlo o 5 mld. Sk viac. Vláda do podpory rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch dosiaľ ročne investovala necelý milión USD. Ak by zvýšila objem tejto podpory, z oživenia cestovného ruchu by sa dostavili aj

ďalšie prínosy,

napríklad vo forme zvýšenia počtu nových pracovných miest, a tým následne úspor sociálnych výdavkov na riešenie nezamestnanosti. To všetko by sa dialo pri zvýšení príjmov z cestovného ruchu na 1,2 mld. USD, pričom krajiny s porovnateľným potenciálom, kultúrou a veľkosťou krajiny (Česko a Maďarsko) dosahujú príjmy 2 - 3 mld. USD ročne, takže vyhliadky na zdvojnásobenie objemu príjmov sú viac ako reálne,“ konštatuje R. Kohlmann a prízvukuje, že hlavné rozhodnutie však musí prijať vláda, na ktorej je zhodnotenie šancí, čo môžeme z cestovného ruchu dostať a čo sme ochotní pre to urobiť s vedomím, že cieľ sa dá dosiahnuť za 2 - 3 roky. Teda najprv prvé rozhodnutie vlády, a potom sa dá hovoriť o tom, aké nástroje potrebujeme prijať, aby sme dosiahli cieľ. Výsledky cestovného ruchu zatiaľ vláda vníma ako mizivé. „Sumy sú také malé,“ hovorí R. Kohlmann, „že nestojí za to zamýšľať sa nad ich prerozdelením.“ Podľa neho každý úrad navyše je „zobnutím“ do toho istého

malého koláča,

každý zákon o riadení združení cestovného ruchu bez nadväznosti na riešenie zvýšenia finančných tokov je kontraproduktívny. Ak by sa však vláda zamyslela nad tým, čo by sa dosiahlo, keby na podporu rozvoja cestovného ruchu smeroval nie jeden milión dolárov, ale 1 miliarda korún ročne, potom by úvahy, aké nástroje je potrebné prijať na dosiahnutie cieľa, bola nevyhnutná. „Dosiaľ však panuje názor, že do cestovného ruchu sa nedá nič, pretože sa to neoplatí,“ hodnotí R. Kohlmann.

Rudolfa Vallová