Štúdium v pracovnom pomere

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Rozhodla som si zvýšiť kvalifikáciu absolvovaním bakalárskeho štúdia. V prípade, ak ma prijmú na štúdium, poskytne mi zamestnávateľ náhradu mzdy a pracovné voľno na štúdium? K štúdiu budem potrebovať súhlas môjho zamestnávateľa? Čo v prípade, ak zamestnávateľ nebude súhlasiť?

- Podľa § 140 ods. 3 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ môže (ale nemusí) poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak sa predpokladá zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Pod zvýšením kvalifikácie sa rozumie aj jej získanie alebo rozšírenie. Z uvedeného vyplýva, že ide o oprávnenie zamestnávateľa podporovať zamestnanca pri zvýšení kvalifikácie, avšak v žiadnom prípade nejde o právnu povinnosť zamestnávateľa. V prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne kladne a zamestnancovi dá súhlas na zvýšenie kvalifikácie, musí podľa § 140 ods. 4 ZP poskytnúť najmenej zákonom stanovené minimá v závislosti od toho, či ide o účasť na vyučovaní, či o prípravu a vykonanie skúšky. Môže to byť však aj viac, závisí to od zamestnávateľa. Ten v zmysle citovaného ustanovenia je po kladnom rozhodnutí (čiže po daní súhlasu) povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno:

1. najmenej v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

2. na prípravu a vykonanie každej skúšky - najmenej dva dni,

3. na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo rigoróznej skúšky - najmenej päť dní,

4. na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo dizertačnej skúšky najmenej štyridsať dní,

5. na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce, rigoróznej práce alebo dizertačnej práce - najmenej desať dní.

Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky náhrada mzdy nepatrí (§ 140 ods. 6 ZP). Osamelej zamestnankyni a osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorému bolo poskytnuté pracovné voľno v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie, patrí ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najmenej päť dní v školskom roku. V tomto prípade (teda zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca je v záujme zamestnávateľa) zamestnávateľ môže (ale nemusí) na štúdium popri zamestnaní uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ZP. (Vo väčšine prípadov sa uzatvára.) Prostredníctvom tejto dohody sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi štúdium popri zamestnaní na zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu hradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Zároveň je potrebné dodať, že zvyšovanie kvalifikácie sa považuje za prekážku na strane zamestnanca. Dohoda o zvýšení kvalifikácie musí mať písomnú formu, pretože inak je neplatná.

Dohoda musí obsahovať:

1. druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

2. študijný odbor a označenie školy - napríklad stredná škola, prípadne vysoká škola,

3. dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere - uviesť počet ročníkov či semestrov, ide o prejav stabilizačnej funkcie,

4. druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby - prejav úhradovej funkcie.

Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov a najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. V prípade, ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov podľa § 155 ods. 6 ZP nevzniká, najmä ak

1. zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

2. pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom, ak nejde o výpoveď z dôvodov, pre ktoré možno skončiť okamžite pracovný pomer, alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, prípadne dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP,

3. zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) ZP,

4. zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch, počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil - táto skutočnosť predstavuje zákonný dôvod, ktorý oprávňuje zamestnanca neuhradiť náklady na kvalifikačný proces, ak svoj stabilizačný záväzok nesplní. Znamená to, že zamestnancovi nevznikne ani úhradová povinnosť.

Dôvody, kedy zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady pri nesplnení jeho stabilizačného záväzku, možno po vzájomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom rozšíriť v dohode alebo v kolektívnej zmluve. Vzhľadom na slovíčko „najmä“, je možné dohodnúť aj iné dôvody, pre ktoré zamestnanec nie je povinný uhradiť náklady.

Záverom možno konštatovať, že k bakalárskemu štúdiu žiadny súhlas zamestnávateľa v podstate nepotrebujete (štúdium nie je viazané na súhlas zamestnávateľa), pretože podľa čl. 42 Ústavy SR má každý občan právo na vzdelanie. Súhlas zamestnávateľa je iba pre potrebu zamestnanca, aby mu zamestnávateľ poskytoval pracovné voľno, náhradu mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. V prípade, ak zamestnávateľ so štúdiom nebude súhlasiť, na vyučovanie si budete musieť čerpať dovolenku, prípadne vám zamestnávateľ môže, ale nemusí poskytnúť pracovné voľno bez náhrady

JUDr. Z. Macková, PhD.