Rozpočet sa vyvíja odlišne

Tohtoročný štátny rozpočet Slovenskej republiky sa nevyvíja v súlade s očakávaniami úradníkov z ministerstva financií. Podľa doterajších čísel sa zdá, že niektoré daňové príjmy sú nadhodnotené a pravdepodobne sa ich nepodarí splniť na 100 %. Zverejnené výsledky tak vrhajú tieň na ambicióznu reformu verejných financií, ktorá má vyústiť do splnenia fiškálnych konvergentných kritérií už v roku 2006. Niektorí analytici usudzujú, že možným riešením, ako udržať schodok tohtoročného štátneho rozpočtu na plánovanej úrovni, je popri znížení vládnych výdavkov zvýšiť spotrebné dane a zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty čo najskôr, najlepšie už v tomto roku.

Obrovský výpadok

V piatok zverejnilo ministerstvo financií hospodárenie štátu za obdobie prvých štyroch mesiacov tohto roka. Podľa týchto čísel schodok štátnych financií sa medzimesačne opäť zvýšil a dosiahol 23,785 mld. Sk, čo predstavuje viac ako 42 % naplánovaného tohtoročného deficitného hospodárenia. Podľa zákona o štátom rozpočte by mal celkový schodok na konci roka dosiahnuť 56,037 mld. Sk. Analytikov však viac ako výška celkového schodku zaujal iný dosť podstatný fakt, ktorý bol pozorovaný už v predchádzajúcom mesiaci. Príjmy štátneho rozpočtu totiž zaostávajú nielen za minuloročnou úrovňou (porovnávanie rozpočtu z roku 2002 a 2003 nie je celkom korektné, pretože tohtoročný rozpočet je po prvý raz zostavovaný na základe štandardov platných v krajinách Európskej únie), ale aj za úradníkmi naplánovanými číslami. Najväčšie vrásky na čele im pritom robia nepriame dane, konkrétne daň z pridanej hodnoty. Aj po úprave sadzieb DPH výber za prvé štyri mesiace zaostáva oproti rovnakému obdobiu minulého roka takmer o 2 mld. SK (1,849 mld. Sk). Podľa analytika ING Slovak Republic Jána Tótha tento výpadok je obrovský, aj keď veľká časť ide na vrub nadmerného plnenia v minulom roku. Príjmy z tejto najdôležitejšej dane, ktorá sa na celkových rozpočtových príjmoch doteraz podieľala 35 %, dosahujú len 23,8 % z naplánovanej úrovne. Príjmy z ostatných daní sa pritom pohybujú okolo 30 % celoročnej úrovne.

Nezlepšuje sa

Podľa J. Tótha tento trend znamená len jedno. Deficit štátneho rozpočtu sa od konca roku 2002 napriek plánom nezlepšuje, ale naopak sa naďalej prehlbuje. „Deficit štátneho rozpočtu (očistený o bankovú reštrukturalizáciu a iné jednorazové príjmy) dosiahol koncom apríla 5,6 % HDP oproti 4,3 % HDP z konca roku 2002,“ uviedol vo svojom komentári k zverejneným rozpočtovým číslam J. Tóth. Ministerstvo financií pritom v tomto roku počíta s celkovým koncoročným schodkom na úrovni 4,99 % HDP, resp 4,1 % HDP (očistený o bankovú reštrukturalizáciu). Ak chce vláda v tomto roku dosiahnuť naplánované čísla, musí podľa Tótha popri väčšej razancii znižovania výdavkov rozmýšľať aj o plánovanom zvýšení spotrebných daní, ale aj zjednotení DPH už v tomto roku. Zdražovaniu sa teda zrejme nevyhneme.

Marcel Laznia