Najatraktívnejšia krajina

Tridsiateho apríla bol hosťom 153. mítingu Hospodárskeho klubu (NEF) mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA v SR Ronald Weiser. Dnes zverejňujeme podstatnú časť jeho reakcie na to, čo odznelo v diskusii. Sústredil sa na otázky samosprávy, na podmienky pre podnikanie, na nevyužívanie našich predností a výhod v porovnaní s inými štátmi najmä z hľadiska prílivu priamych zahraničných investícií a rozvoja cestovného ruchu, ale aj na to, čo podmieňuje účasť slovenských firiem na obnove Iraku.

- Viaceré vstupy vlastne neboli ani otázkami, ale skôr názormi, čo a ako robiť lepšie. Predovšetkým pokiaľ ide o diskusiu predstaviteľa ZMOS-u, musím zdôrazniť, že k tejto organizácii mám veľký rešpekt. V Spojených štátoch samospráva existuje na viacerých úrovniach. Práve ona je silou krajiny. Tak ako vy na Slovensku, aj my máme samosprávy v obciach, v mestách, vo vyšších územných celkoch, v jednotlivých štátoch a potom na úrovni federácie. Napriek určitým rozdielom, ich pôsobenie je veľmi podobné (...). Je pravda, že v Spojených štátoch si niekedy ľudia neuvedomujú, že napríklad vlády jednotlivých štátov nie vždy podporujú politiku federálnej vlády. Jednak preto, že pochádzajú z rôznych politických strán, potom aj preto, že federálna politika môže mať nepriaznivý vplyv na ten-ktorý štát či už po ekonomickej stránke, alebo inak. Musím však znova zdôrazniť, že tá

skutočná sila

Spojených štátov amerických pochádza zdola. Z dedín a miest, i z tých najväčších. Lebo práve samospráva, a teda zapojenie sa ľudí do správy vecí verejných, podľa mňa tvorí silu a je základom ekonomického úspechu Spojených štátov, ale aj autority ich politiky. Je tou najlepšou podporou pre demokraciu. Pokiaľ ide o pomoc samospráve prostredníctvom USAID, tak sa už skončila, pretože vy ste už vyzreli, vy ste sa zlepšili, patríte k tým lepším vo svete. Sú štáty, ktoré tú pomoc potrebujú väčšmi. Niektoré menšie programy pokračujú, napríklad s MF SR, aby sa efektívnejšie využíval štátny rozpočet. (...) Pokiaľ ide o finančné zdroje, tie sú dosť limitované. Je tu však potenciál družobných miest Slovenska a vy ste dokázali zviditeľniť Slovensko v Spojených štátoch. Keď som pred rokom-dvoma hovoril, že idem na Slovensko, neraz som počul otázku, či idem do tej krajiny, kde prednedávnom skončila vojna. Mysleli si, že Slovensko je na Balkáne. Postarali ste sa o zmenu aj v tom, že krajiny V4, to už nie sú iba akési názvy či priestor na mape. To sú už miesta, kde žijú priatelia, kde existujú spojenci, čiže sú tu možnosti pre vzťahy na rôznych úrovniach vlády a samosprávy. (...) Poviem to reálne, je obrovské množstvo prostriedkov na pomoc regiónom z EÚ, či je to už pred vstupom alebo po ňom. Najväčší problém je, ako sa dostať k týmto financiám, a zrejme v tom bude treba vláde pomôcť, aby miestne a regionálne vlády vedeli,

čo by mali urobiť,

aby naozaj dostali granty. K téme novej pomoci či možného vstupu nových amerických investícií na Slovensko by som dodal, že veľa bude záležať aj od pripravovanej návštevy vášho premiéra v USA. Od U. S. Steel má pozvanie do Pittsburghu, kde žijú tisíce ľudí slovenského pôvodu. Dúfam, že opäť pôjde na návštevu aj do štátu Michigan a niektorých miest na americkom strednom východe a bude mať príležitosť stretnúť sa s predstaviteľmi najrôznejších firiem a zorientovať sa v tom, ako ich získať pre priame investície. (...) Precestoval som takmer celé Slovensko. Myslím, že mi zostalo navštíviť iba devätnásť miest. Veľmi veľa som sa naučil a pochopil. Videl som nadšenie takmer vo všetkých mestách, záujem o vytvorenie lepších podmienok pre život občanov. Takmer vo všetkých mestách jestvujú programy, aby boli príťažlivejšie pre turistov alebo pre firmy, ktoré by tam mohli podnikať. Vo väčšine prípadov tam bola istá ekonomická prezentácia. To je pre mestá čosi nové. Skúsenosti však zatiaľ nemajú a v blízkej budúcnosti budú vystavení konkurencii. Každé mesto bude konkurovať inému, konkurencia bude aj medzi regiónmi a Slovensko bude konkurovať iným krajinám nielen v strednej Európe, ale aj krajinám v iných častiach sveta. Viem, že pokiaľ ide o investície našich firiem, všetky, ktoré tu sú, majú plány rozvoja a darí sa im. Vedia, že by sa mali ďalej rozvíjať. Príkladom by mohol byť Whirlpool.

Pred necelým rokom, keď som tam bol s vaším prezidentom a premiérom, povedali, že zdvojnásobia produkciu do piatich rokoch. Už budúci rok tomu tak bude. Bude to

najväčšia fabrika

v Európe. Ďalším príklad by mohol byť Molex, U. S. Steel a prakticky všetky. Investujú stámilióny (...). Budete súčasťou ekonomickej únie, kde nie sú hranice, kde nie sú clá a pritom máte obrovské výhody oproti iným členom EÚ. Vy máte nateraz citeľne nižšie priemerné príjmy. Áno, máte nezamestnanosť, ale o to lepšie bude možné nájsť kvalifikovaných ľudí na pracovné miesta. Dejiny Česko-Slovenska potvrdzujú, že ste boli známi jednou z najkvalitnejších priemyselných produkcií. Bola aj v zbrojárskom priemysle, kde ste však stratili stotisíc pracovných miest, ale aj v inom priemysle ste stratili pracovné miesta. To bol síce negatívny multiplikátor, ale teraz začína byť pozitívny, pretože sa vytvárajú nové pracovné príležitosti a multiplikátor postupuje opačným smerom. Môj osobný názor je, že vaša vláda, a nechcem sa tu nikoho dotknúť, a národná banka, nedocenili možnosť rastu, ktorý sa stáva realitou. Potvrdzuje to aj vlaňajší rast HDP (...).

To je jeden z dôvodov, prečo je dnes záujem o Slovensko aj v štáte Michigan, ktorý je dvakrát taký veľký ako Slovensko, a v celom rade vecí je s ním porovnateľný. Je to hlavné mesto USA z hľadiska automobilového priemyslu. Slovensko

prežíva expanziu

Peugeota a Volkswagenu. Do roku 2006 budete vyrábať prinajmenšom 600-tisíc vozidiel a možno aj oveľa viac. Viem, že sa rokuje aj s ďalšími automobilkami. Povedal mi to váš minister hospodárstva a nie je nereálna výroba milióna áut, čím by ste sa dostali na 12. mieste vo svete. A napokon z hľadiska kapitálu je to vynikajúce. A tu nejde iba o montáž automobilov, sú tu aj dodávatelia a subdodávatelia. Máte sedminu príjmov v porovnaní s priemerom v EÚ a asi jednu devätinu v porovnaní s Nemeckom a rozhodne je to podstatne menej než v USA (...) .

Rozprával som sa s predstaviteľom Procter & Gamble, ktorý tu bol na podnikateľskej konferencii minulý rok. Mal ročný rozpočet viac ako päť miliárd dolárov. Myslím, že teraz má ešte väčší rozpočet na nákupy. Hovoril o tom, čo robí Procter & Gamble, čo hľadá. Zatvára prevádzky v západnej Európe a presúva ich sem, keďže sú tu nižšie výrobné náklady. Nie je to na rok, na dva, na päť rokov, ale na niekoľko desaťročí. Takýto presun, takáto expanzia firiem, ktoré tu už jestvujú, a nové priame zahraničné investície budú viesť k tomuto multiplikátorovému efektu. (...) Bol som na podnikateľskej konferencii minulý rok. Tam sa hovorilo, že na Slovensku je stabilnejšia klíma než inde. Napríklad v Indii, ktorá nie je v NATO, nie je potrebná bezpečnosť. NATO umožní, že sa Slovensko nedostane do vojny. Zrejme o tom hovorím priveľa, ale chcel som, aby ste mali predstavu, čo Američania hľadajú, keď sem prichádzajú. Viem, že prezident z U. S. Steel vám tieto veci rozhodne vie väčšmi priblížiť, pretože on veľmi obhajuje Slovensko. Aj tu v Európe, aj v Spojených štátoch, aj medzinárodne a snaží sa sem pritiahnuť ďalšie firmy. Myslím si, že na Slovensku nastane

obrovský rast

automobilového priemyslu, ale aj aktivita v mnohých iných odvetviach. Prispeje k tomu zistenie, že to bude krajina, ktorá bude členom EÚ a bude ju chrániť NATO. Rozprával som sa s ministrom hospodárstva o podnetoch z americkej komory pre priemysel a obchod. Napríklad americký investor si tu otvorí továreň a musí ísť späť do USA, aby si vyzdvihol žiadosť o vízum, alebo keď má prísť za ním rodina, potrebuje iný typ víza. Takéto drobnosti treba napraviť. Je to nateraz dosť dlhý zoznam. Sú to staré predpisy, ktoré zostali z minulosti a niekto sa na to musí pozrieť. Myslím si, že ministerstvo hospodárstva sa na to zameria a porozpráva sa s inými inštitúciami, aby sa pomohlo zmene. Už ste urobili to, čo treba robiť s pracovným právom. Teraz máte jedno z najlepších pracovných práv v celej Európe. Pokiaľ ide o sociálne bremeno, spomínali ste, že ho znižujete, avšak v iných krajinách ho zvyšujú. Táto krajina je oveľa príťažlivejšia. Podľa mňa Slovensko je najatraktívnejšia krajina v rámci EÚ pre nové investície. Sú iba tri malé krajiny, ktoré majú nižšie mzdy, neexistuje nijaká, ktorá by bola lepšie umiestnená, kde by vláda bola väčšmi orientovaná na pomoc podnikateľom. Mohol by som pokračovať v týchto výhodách, čo aj robievam na konferenciách. Nedávno sa konala podnikateľská konferencia. Minulý rok na jednej takejto konferencii predstavitelia niekoľkých podnikov oznámili, že prídu, a dnes je ich mnohonásobne viac (...). Je tu obrovská snaha prísť sem s novými investíciami. Len jedno jediné je prekážkou. Potrebujete diaľnice. Naozaj vás to bude veľmi bolieť, kým diaľnice nepostavíte. Toto je najserióznejší problém, ktorý máte na Slovensku. Bez diaľnic nevyrovnáte ekonomické pomery a budú pokračovať ťažkosti v oblasti sociálnej aj politickej. Viem, že sa už hovorí aj o južnej trase popri severnej trase. Máte k dispozícii množstvo prostriedkov z EÚ, môžete o tieto peniaze požiadať. Máte výborný rating. Je tu množstvo súkromných firiem, ktoré vedia

diaľnice postaviť

a potom si vyberať mýto, ale musíte sa tejto príležitosti chopiť rýchlo. Potom zrazu zistíte, že automobilky budú aj na východe, iné prevádzky budú poskytovať pracovné miesta a krajina sa stane prístupnou pre cestovný ruch. Potrebujete cestovný ruch. Ja osobne som sponzoroval skupinu piatich absolventov Michiganskej univerzity, ktorí vyše päť rokov podnikajú väčšinou v oblasti marketingu. Povedali, že tu je úžasná možnosť, avšak vy neinvestujete dostatočne, nerobíte to, čo robia iné krajiny. Ukázalo sa, že podľa toho, koľko prostriedkov sa minie na podporu cestovného ruchu v prepočte na obyvateľa, Slovensko je druhé najslabšie v celej Európe. Precestovali celú krajinu a povedali, príďte, na Slovensku objavíte neobjavené. Je tu veľa toho, čo je neobjavené. A každý hosť, ktorý za mnou prichádza, mi hovorí to isté. Prečo sme nič o tejto krajine nevedeli, chceme sa sem vrátiť.

(...) Pokiaľ ide o obnovu Iraku, to sa netýka štátov, ale firiem. Zo Slovenska nebude subdodávateľ, ale konkrétne firmy budú subdodávateľmi, pokiaľ uspejú v konkurencii. Po právnej stránke totiž nemôžeme nikomu povedať, aby sa rozhodol pre slovenské firmy, tie si to musia zaslúžiť. Mnohé majú skúsenosti s Irakom a so Stredným východom. Majú príležitosť. Chcel by som sa vás spýtať jednoducho, či by ste radšej nechceli 50-miliónový kontrakt, alebo 50 miliónov dolárov priamych investícií, ktoré vytvárajú množstvo pracovných príležitostí a vytvárajú

zdroje príjmu

pre túto krajinu navždy, nielen jednorazovo. Pretože tu ide o príjmy, tu ide o dane. To sú veci, ktoré sú na celé roky. Pokiaľ ide o prebudovanie, znovuvybudovanie Iraku, tak oproti tomu je znovuvybudovanie Slovenska oveľa dôležitejšie. Potrebujete tu dvetisíc nových pracovných príležitostí, ktoré vytvorí konkrétna firma a chcel by som podnietiť ľudí, ktorí sú na čele tejto krajiny, aby to mali na mysli. Vy budete konkurovať firmám z celého sveta. Máme aj ďalšie firmy z Poľska, Maďarska, Česka, zo strednej Európy a firmy z niektorých ďalších členských krajín koalície. Možno niekoľko kontraktov získate, ale nebudú to všetky. Je to proces prirodzeného výberu. Bude tu snaha vybrať najlepšieho dodávateľa, aby to bolo čo najrýchlejšie, najefektívnejšie a bude sa pozerať na náklady.

(...) Mal som možnosť hovoriť o cestovnom ruchu s ministrom Nemcsicsom a prediskutovať jeho predstavy. Je dôležité byť oddaný veci cestovného ruchu. Pociťujem tu čiastočne aj negatívny postoj. Ľudia hovoria, nie sme pripravení, nemáme tie zariadenia, nemáme infraštruktúru, nemáme služby. Áno, potrebujete zlepšiť zariadenia, infraštruktúru a služby, ale máte veľmi veľa čo ponúknuť. Musíte iba identifikovať, nájsť, kto je váš zákazník a musíte naňho správne pôsobiť. Máte krásne hory, jaskyne, hrady. Je možné tu chodiť po horách, jazdiť na bicykli, chodiť do vínnych oblastí, navštevovať historické lokality, drevené kostoly. Slovensko je

úžasné miesto

na návštevy. Myslíte si, že k vám prídu ľudia, ktorí chcú luxusné ubytovanie? Asi nie. Musíte predovšetkým prilákať ľudí skôr, než sa začne investovať do takých podnikov. Niečo sa už deje, sú tu obrovské investície. Napríklad v kúpeľoch predovšetkým v Piešťanoch, tam je firma, ktorá predtým pôsobila v kúpeľoch aj v Česku. Potrebujete ďalší luxusný hotel v Bratislave, nemáte tu dostatok kapacít.

Investície na zelenej lúke, vláda môže koordinovať úsilie miestnej samosprávy v záujme rozvoja cestovného ruchu. Informačné centrá. Pokiaľ nejakí hostia prídu na návštevu ku mne, urobím im cestovný plán. Takže, dôležité je, aby sa vláda zaviazala, aby pochopila, že cestovný ruch môže byť hlavnou súčasťou ekonomiky a môže vytvárať pracovné príležitosti. (...) Pred mesiacom som bol v štyroch najmenších mestečkách v juhovýchodnej časti Slovenska na slovensko-maďarsko-ukrajinskej hranici a povedali mi, že tam je asi 25-percentná nezamestnanosť. A ako som sa medzi týmito mestami pohyboval, uvedomil som si, aké je to tam krásne, ba nádherné. Tie údolia riek, pohoria... a povedal som si, rozvíjajú sa Košice, ale kto a kedy tento kút objaví? Čo môžu urobiť tamojší ľudia teraz? Je to celkom jasné, musia niečo robiť, aby tí mladí nepoodchádzali do veľkých miest, do Košíc alebo aj do Bratislavy, aby neodišli z krajiny. Treba rozvíjať cestovný ruch. To čo som hovoril o firmách, to platí. Je to

vo vašich rukách,

máte všetko čo potrebujete, aby ste pritiahli turistov. Treba sa na to podujať, treba aj finančný záväzok zo strany vlády, že 10 - 15 miliónov dolárov dá na rozvoj cestovného ruchu v tejto krajine. To sa im vráti vo zvýšených daniach, napríklad DPH, ktorú platia turisti, v daniach tých ľudí, ktorí budú mať pracovné miesta, ktorých firmy zamestnajú. Vráti sa to tak rýchlo a natoľko viacnásobne, že nemá zmysel to nerobiť (...). Pokiaľ ja by som bol mladý muž a hľadal by som miesto, kde by sa dalo zarobiť, prišiel by som sem a chcel by som sa zapojiť do cestovného ruchu, pretože tam sa podľa mňa dajú zarobiť veľké peniaze.