Prečo Á N O Európskej únii (84)

Európu okysličí rozšírenie

V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Á n o Európskej únii dostáva slovo jeden z dvoch jeho najmladších členov Ing. Ondrej Patarák, CSc., ktorý pôsobí vo sfére ľudských zdrojov a. s. Slovnaft. Áno členstvu zdôvodňuje presvedčením, že už v období do vstupu de iure predsa len dôjde k sústredeniu sa na likvidáciu neriešených alebo len čiastkovo riešených a takpovediac tlejúcich problémov.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

O. Patarák: Odhadujem účasť v referende tesne nad 50 % pričom z tých, čo sa ho zúčastnia, podľa môjho odhadu sa tých „paretovských“ 80 % vyjadrí za vstup SR do EÚ. Priznávam, že by som sa veľmi rád v mojom, asi pre mnohých dosť pesimistickom, odhade zmýlil.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

O. Patarák: Asi skôr nie. Vitalita aj akcieschopnosť viacerých krajín a únie ako celku sa skôr znižuje. V poslednom období aj napríklad v súvislosti so situáciou okolo Iraku sme boli svedkami verejne preukázanej „neakčnosti“ EÚ, založenej na neschopnosti dohodnúť sa na spoločnom riešení niektorých strategických významných otázok. Takže z toho pramení tá moja „skepsa“ v tejto otázke.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

O. Patarák: Domnievam sa, že Spojené štáty a EÚ principiálne nemôžu mať veľmi vyvážené vzťahy. Dynamika vnútorných zmien ako ohlas na procesy globalizácie je v oboch subjektoch zásadne odlišná. Vedecký a technologický (znalostný) náskok USA voči Európe sa, podľa môjho názoru, neustále zväčšuje. Trvalo sa zväčšujúci náskok neustále vzďaľuje tieto subjekty ako ekonomicky, tak aj sociálne a asi aj politicky. Dialóg Európa - USA bude stále viac len ako chabý pokus o komunikáciu dvoch dobrých známych, z ktorých jeden sa vezie autom so zapnutým rádiom a ten druhý sa vezie na bicykli popri ceste. Ale aj tu by som sa veľmi chcel mýliť a byť neskôr príjemne prekvapený zásadnou akceleráciou európskeho inovačného systému, ktorý by v blízkej budúcnosti mohol dostať nové impulzy po vstupe asociovaných krajín, ako aj z rodiacej sa novej kvality vzťahov a spolupráce EÚ a Ruska.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

O. Patarák: Papierovo áno, v nových víziách, stratégiách, koncepciách či politikách, čiastočne v direktívach či legislatíve, avšak v reálnom spoločenskom živote asi len minimálne.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

O. Patarák: Po implementácií dnes ešte nevyjasnených reforiem sa asi Európa dosť zmení. Ako celok sa pravdepodobne posunie na civilizačnej trajektórii predstavujúcej humanizáciu spoločnosti o niečo dozadu v dôsledku posilňovania komercionalizácie verejného života spoločnosti pri súčasnom oslabovaní jeho duchovnej zložky. Dôjde pravdepodobne aj k ďalšiemu zníženiu celkovej akcieschopnosti EÚ v dôsledku rozšírenia jej, dnes už aj tak dosť byrokratických správnych a riadiacich štruktúr. My len môžeme dúfať, že čerstvá krv strednej a východnej Európy po prechodnom období hľadania mechanizmov efektívnej spolupráce medzi všetkými členmi západnej Európy nakoniec predsa len prinesie toľko potrebný impulz pre jej zásadnejšiu vitalizáciu.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

O. Patarák: Podľa môjho názoru bude pozícia Slovenska veľmi významne určovaná našou schopnosťou čo najskôr pritiahnuť mimo západoeurópskych, najmä však amerických (ale aj japonských, ruských a iných) strategických investorov do všetkých významných hospodárskych odvetví. Naša pozícia v hospodárskom systéme EÚ bude určená globálnou konkurencieschopnosťou na našom území pôsobiacich hospodárskych subjektov. Ak konkurencieschopnosť jednotlivcov je hlavne funkciou úrovne ich svedomia, vedomia a fyzickej sily, tak potom konkurencieschopnosť organizácií je hlavne funkciou kompetentnosti jej lídrov, úrovňou ich interných aj externých štruktúr. Národná konkurencieschopnosť Slovenska teda bude hlavne determinovaná našou schopnosťou vytvárať celkovo priaznivé prostredie pre rozvoj konkurencieschopnosti ako na individuálnej, tak aj organizačnej úrovni. Domnievam sa, že ak nezačneme od zajtra s cieleným „národným rozvojom ľudských zdrojov“, tak naše postavenie v rámci EÚ v oblastiach ekonomiky, politiky, vedy, kultúry či športu bude na dlhé obdobie len veľmi málo významné.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

O. Patarák: V postupnom napojení sa na politické, bezpečnostné, vedecko-technické, informačné, ekonomické, ako aj sociálne systémy už zjednotenej časti únie. Som presvedčený, že hlavné plusy budú spočívať najmä v masívnom (len našou absorbčnou schopnosťou limitovanom) transfere časom overených organizačných znalostí a organizačných kultúr z preukázane vyspelejšieho, civilizovanejšieho prostredia tých najviac rozvinutých krajín EÚ do všetkých sfér slovenskej spoločnosti.

Integračné mínusy?

O. Patarák: Hlavné mínusy vidím v nedostatočnej pripravenosti našej krajiny pre takýto krok. Od vzniku samostatného Slovenska sa nám nepodarilo sformulovať žiadnu víziu pre dlhodobý rozvoj našej krajiny. Tam, kde niet vízie, tam nemôže byť ani stratégie. Absencia dlhodobej stratégie sociálno-ekonomického rozvoja Slovenska neumožňuje systematický rozvoj stratégií a politiky jednotlivých oblastí spoločnosti a, samozrejme, ani stratégiu efektívneho zapájania sa Slovenska do euroatlantických štruktúr. Vnútorne neintegrovaná krajina sa potom, podľa môjho názoru, nemôže ani úspešne integrovať do Európy. Dnes sa spoločensky rozvíjame (ak vôbec) len živelne a takýto rozvoj nenecháva veľa priestoru na toľko žiaduce synergické efekty, ktoré by nám mali a mohli napomáhať skracovať naše civilizačné zaostávanie za vyspelou časťou Európou. Dúfajme len, že daň za našu dnešnú nepripravenosť, ktorú budeme platiť najmä v prvých rokoch po našom vstupe, nebude príliš vysoká.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

O. Patarák: Jeden z mnohých receptov, ako urýchlene znížiť možné mínusy z našej nepripravenosti, je vytváranie silnejúceho celospoločenského tlaku na zosúlaďovanie individuálnych a organizačných ašpirácií vo všetkých na Slovensku pôsobiacich vládnych, verejných, privátnych komerčných či nekomerčných subjektoch. Bez ohľadu na to, či pod „organizáciou“ chápeme rodinu, skupinu nejako alebo pre niečo angažovaných občanov. Je jedno, či ide o malé alebo veľké subjekty či celé regióny alebo dokonca štát ako celok. Zosúlaďovanie osobných a organizačných vízií, poslaní či cieľov ako základ strategického rozvoja a strategickej spolupráce všetkých na Slovensku pôsobiacich organizácií je asi najväčšou výzvou pre politické, intelektuálne či ekonomické elity slovenskej spoločnosti, ako aj pre občanov. Ide o budovanie flexibilných, polopriepustných hraníc organizácií. Hraníc, ktoré organizácie ich okoliu primerane otvárajú a súčasne ich aj dostatočne chránia, je rovnako mimoriadne dôležité. Mali by sme sa neustále učiť otvárať sa tomu, čo nás obohacuje a súčasne sa chrániť pred tým, čo by nás mohlo ohrozovať, a to na úrovni individuálnej, ale aj organizačnej. Ďalšia výzva spočíva v systematickom rozvoji dostupnosti a následne aj efektívnom a účinnom využívaní všetkých foriem zdrojov vrátane ich nehmotných foriem (znalosti, postoje, vzťahy a pod.) či zdroja najvzácnejšieho, ktorým je a v budúcnosti stále viac bude čas. V neposlednom rade stojíme pred výzvou zlepšovania schopnosti lídrov a manažérov pôsobiacich v našom politickom, hospodárskom a spoločenskom prostredí definovať a implementovať dostatočne jasné „pravidlá hry“. Ide o formulovanie zrozumiteľných zákonov, nariadení, opatrení, pravidiel a pod., ktoré by mali smerovať k ráznemu zvyšovaniu miery usporiadanosti, a tým aj účinnosti všetkých organizácií či celej spoločnosti. Tu je hlavnou výzvou neustávajúce hľadanie rovnováhy práv a povinností, zodpovedností a právomocí a v neposlednom rade aj rovnováhy kompetencií a kompetentnosti tých, ktorí majú ašpirácie riadiť organizácie či viesť ľudí v nich.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

O. Patarák: Určite. Zväčší sa, tak ako nám všetkým aj mne, ako pracovný, tak aj mimopracovný životný priestor. Dnes si mnohé ešte nevieme ani predstaviť. Jedno je však isté, veľa sa toho veľmi zmení. Pevne verím, že toho k lepšiemu bude viac.

Peter Kasalovský