Krymské zblíženie

Ruský prezident Vladimir Putin sa počas štvordňového pobytu na Kryme niekoľkokrát stretol s ukrajinským kolegom Leonidom Kučmom. V spojitosti s povojnovou obnovou Iraku označil za dôležitejšiu ako peniaze, ropa a úvery podobu výstavby sveta a architektúry medzinárodnej bezpečnosti. „Ak túto hlavnú otázku pre ľudstvo dokážeme vyriešiť na základe princípov demokracie, rovnosti a zváženia záujmov jeden druhého, tak aj irackú otázku rozriešime dostatočne rýchlo,“ vyhlásil Putin v piatok po jednom z rozhovorov a vyzval na rýchlejšie aktivity pri rekonštrukcii Iraku. Problém irackých dlhov pritom navrhol riešiť v rámci Parížskeho klubu veriteľov. Kučma vyslovil záujem o účasť Ukrajiny pri obnove Iraku, hoci tam nemá také záujmy ako Rusko.

Stretnutia na Kryme podľa neho pomôžu rozvoju najtesnejšej a najlepšej spolupráce s Ruskom. Ukrajina v súčasnosti nevidí alternatívu prehĺbeniu vzťahov s Ruskom a rozvoju spolupráce v jednotnom ekonomickom priestranstve v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ), ktorého založenie na princípoch zóny voľného obchodu iniciovali vo februári v Moskve prezidenti Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu. Kučma vyjadril presvedčenie o vzniku nového zoskupenia v neefektívne fungujúcom SNŠ. Mali by v ňom byť tesnejšie ekonomické vzťahy ako v Eurázijskom ekonomickom spoločenstve s účasťou Ruska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu. Ukrajina je v ňom pozorovateľom, no odmietla členstvo s argumentom, že jej prioritou je snaha pripojiť sa v budúcnosti k EÚ. Ukrajina a Rusko by mali podľa Kučmu koordinovať prípravu na vstup do Svetovej obchodnej organizácie, lebo ich ekonomiky viac závisia od seba ako od EÚ.

Putin sa vyslovil za rýchlejšie vypracovanie dvojstrannej dohody o strategickom charaktere vzťahov Ruska a Ukrajiny. Zároveň prejavil spokojnosť nad postupom formovania jednotného ekonomického priestranstva, hoci v otázke prípravy vstupu do WTO sú vážne protirečenia. Obaja prezidenti podporili zrýchlenie procesu vzniku medzinárodného konzorcia pre správu a rozvoj ukrajinských plynovodov, do ktorého sa k Rusku a Ukrajine pripojila už aj nemecká strana. Putin súhlasil s pokračovaním realizácie rusko-ukrajinského projektu vojensko-dopravného lietadla An-70, hoci velitelia ruského vojenského letectva krátko predtým uviedli, že projekt počas rokov rozpracovania už stratil perspektívu a technicky zostarol. Letové skúšky lietadla odhalili 382 vážnych nedostatkov a normy hluku prevyšujúce motor 52-krát

Martin Benko, Kyjev