Predsa len kompromis?

Komentuje Zdena Rabayová

Zákonom stanovené povinné zálohovanie jednorazových PET fliaš má vstúpiť do platnosti 1. októbra. Vlnobitie protestov zo strany výrobcov nápojov a obchodu proti nemu síce neustáva, ale čiastočne sa zmierňuje. Hoci mnohé výhrady zo strany odporcov zavedenia zálohovania mali racionálne jadro, predsa len aj oni začínajú meniť postoj. Jednoducho povedané, namiesto vytrvalého „nie“ poukazujú na možné úskalia rozbehu systému a cesty, ako by sa dali a hlavne mali odstrániť. Pomôcť v tom by mala aj štúdia, ktorú podporil Recyklačný fond a vypracúvať ju budú zástupcovia obchodu v spolupráci s ďalšími odborníkmi. Aj keď v zavedení zálohovania jednorazových PET fliaš bude Slovensko patriť k pionierom vo svete, skúseností z krajín, kde uprednostnili zálohovanie pred separovaným zberom, jednoznačne presvedčujú o jeho prínosoch. Pre občana i pre subjekty, ktoré sú do zálohovania zapojené. V Nórsku konkrétne už dnes dosahuje zber a recyklácia plechoviek vyše 91 % a PET fliaš okolo 75 %. Ak si odrátame čas diskusií okolo spustenia systému, tak aj v Nórsku zálohovanie rozbiehali približne 8 až 15 mesiacov. Nie teda tri roky, ako tvrdili odporcovia zálohovania v SR. A tiež nie je pravda, že sa týka len domácich výrobcov nealkoholických nápojov. Rovnako sa predstavitelia nórskeho systému čudujú, prečo sa zálohovaniu bránia super- a hypermarkety. V Nórsku im totiž zálohovanie prináša nemalé zisky, a tak vlastne patria medzi najväčších zástancov zálohovania.

Tým, že sa zálohovaním dosahuje čistota zberu, dokážu zainteresované firmy PET fľaše predať ako výhodnú druhotnú surovinu. Z nej sa vyrábajú rôzne výrobky, napríklad i módne flisové svetre. Navyše používanie tzv. hrubších PET fliaš umožňuje ročne znovu naplniť až 500 miliónov fliaš. A to 12- až 15-krát. Čo je však najpodstatnejšie, zálohovaním sa výrazne znížilo množstvo zneškodňovaného komunálneho odpadu, čo znamená úspory pre samosprávy aj občanov. Veď aj skúsenosti viacerých obcí v SR, ktoré zaviedli separovaný zber plastov (predovšetkým PET fliaš), ukazujú, že množstvo odpadu sa dá znížiť až o tretinu. A tak občanovi stačí jednoduchá matematika, aby si rýchlo zrátal, koľko ušetrí na poplatkoch napríklad celá rodina, ak kontajnery nebudú plniť PET obaly. A keď ich neodovzdaním späť do obchodu príde ešte aj o zálohu, bude za svoju ľahostajnosť platiť určitú ekologickú daň. A tá je zrejme nevyhnutnosťou. Veď už dnes sa miesta, kde obyvatelia SR zvyknú tráviť čas voľna a rekreácie, rýchlo menia na skládky PET fliaš.