Božena likviduje nástrahy vojen

Vojenská technika z Krupiny začala odmínovacie práce v Iraku

Ako krízovú hodnotia pozorovatelia situáciu v dôsledku zamínovania rozsiahlych a často i obývaných priestorov vo svete. Experti odhadujú, že v 62 krajinách nepretržite číha na svoju obeť najmenej 110 miliónov nevybuchnutých pozemných ženijných mín. Údaje Medzinárodného červeného kríža hovoria o tom, že pri mínových incidentoch je denne zabitých alebo zmrzačených priemerne 75 ľudí. Každý mesiac to predstavuje viac ako dvetisíc ľudských obetí. Na zastavenie šírenia tohto nebezpečenstva sa vo svete iniciovalo už viacero aktivít. Jednou z nich je Ottavská dohoda o zákaze používania, výroby, skladovania a distribúcii

nášľapných mín,

ktorú doteraz podpísalo 133 a ratifikovalo 82 krajín. V závere roka 1997 ju podpísala a o niečo neskoršie, začiatkom roku 1999, ratifikovala aj Slovenská republika. Medzinárodné spoločenstvo sa pri revitalizácii vojnou postihnutých krajín usiluje v prvom rade vyčistiť ich územie od nášľapných mín. Väčšina postihnutých krajín má podstatnú časť ekonomiky založenú na poľnohospodárstve, a preto je táto hrozba pre miestne obyvateľstvo oveľa aktuálnejšia. Slovensko sa do riešenia problému aktívne zapojilo prostredníctvom strojárskej spoločnosti Way Industry Krupina. Jej odmínovacie zariadenia Božena už niekoľko rokov pracujú na mínových poliach Balkánu a inde vo svete. Firma má v súčasnosti rozmiestnených niekoľko odmínovacích tímov, využívajúcich cepákový systém Božena. Podľa projektového manažéra Way Industry Mariána Zimmermanna s ňou na hranici medzi Albánskom a Kosovom pracuje švajčiarska odmínovacia spoločnosť Swiss Federation for Mine Action. V Bosne a Hercegovine je nasadených ďalších šesť s jednotkami NATO - SFOR. V Chorvátsku plní v rukách súkromných odmínovacích spoločností odmínovacie úlohy projektov Svetovej banky 12 týchto zariadení. V Kosove našli využitie štyri komplety a dva z nich so slovenskými ženijnými KFOR jednotkami. Deväť systémov so slovenskými ženijnými UNMEE jednotkami

hľadá míny

v Eritrei a ďalšie štyri v Libanone s anglickou odmínovacou spoločnosťou Bactec International. Jedna Božena je na Srí Lanke s anglickou odmínovacou spoločnosťou Mines Advisory Group v rámci odmínovacieho projektu pod vedením UNDP a deväť strojov z Krupiny našlo uplatnenie aj v Iraku. Táto krajina je po viacnásobných vojnách priam posiata nášľapnými mínami (územia s ropnými vrtmi z toho nevynímajúc) a pri súčasnom stave zamínovania sa tu zrejme uplatní dvojnásobný počet týchto zariadení. Do dnešného dňa výrobca predal viac ako 50 Božien, ktoré boli úspešne nasadené v krízových oblastiach. Jednu z nich pred rokom prezident Rudolf Schuster pri príležitosti 9. stretnutia prezidentov 16 stredoeurópskych krajín v Slovinsku daroval slovinskému fondu International Trust Fund. Išlo o najnovší model Božena 4, ktorého konečným používateľom sa stalo chorvátske odmínovacie centrum. Posledným modelom je Božena 4 - pásový, diaľkovo ovládaný cepákový odmínovací systém. Ovládať ho možno z opancierovanej, klimatizovanej kabíny, zo vzdialenosti minimálne dvadsať metrov od mínového poľa vysielačkou s dosahom do dvoch kilometrov. Božena 4 je určená na detonáciu alebo zneškodnenie protipechotných nášľapných mín, aktivovaných

nástražným drôtom,

ako aj protitankových mín s náložou do 9 kg TNT. Hodí sa aj na odmínovanie v miestach s ťažkým prístupom pre veľké odmínovacie stroje. Podľa M. Zimmermana dosahuje Božena vďaka nízkej hmotnosti a malým rozmerom vysokú manévrovateľnosť v obmedzených priestoroch a v ťažkých podmienkach, nezapadne v blatistom a močaristom teréne tak ľahko ako ostatné odmínovacie stroje, ktorých hmotnosť často presahuje 20 ton. V porovnaní s ťažšími a zložitejšími konkurenčnými strojmi je dôležitá aj jej podstatne ľahšia údržba a servis, možnosť rýchlejšieho zácviku obsluhujúceho personálu a niekoľkonásobne nižšia cena samotného zariadenia a náhradných dielcov.

Peter Farárik