Zvýšenie premietnu do ceny

Nepriame dane výrazne potrestajú náš cestovný ruch

„Problémom je, že v cestovnom ruchu na rozdiel od veľkého priemyslu je veľmi veľa malých podnikov a takmer žiadne veľké, ktorých záujmom by bolo voči vláde presadiť vlastné ciele,“ sťažuje si Ing. Robert Kohlmann, riaditeľ cestovnej kancelárie Pressburg. Prejavuje sa to nakoniec aj v tom, že v cestovnom ruchu absentujú lobistické skupiny, ktoré by dokázali presadiť záujem podnikateľskej sféry. Tá zatiaľ musí bojovať svoj boj sama. Na konkurencieschopnosť domácej podnikateľskej sféry ťažko doľahne daňová reforma, ktorej základnou filozofiou je presun daňovej záťaže z priamych daní na nepriame dane, predovšetkým DPH. Systém EÚ, ktorý pre zamedzenie dvojitého zdanenia uznáva odvod DPH pri koreni, teda vstupuje do ceny v čase čerpania služby, vystaví domácu cenovú úroveň služieb cestovného ruchu priamemu porovnaniu s cenami služieb v zahraničí. „V prípade zavedenia jednotnej sadzby DPH vo výške 20 % od 1. januára 2004, zvýši sa DPH účtovaná v službách cestovného ruchu v priebehu 13 mesiacov o 10 %. Pri mojich rokovaniach s hotelmi ich manažéri avizujú, že im nič nezostane, len premietnuť zvýšenie DPH do cien,“ hovorí R. Kohlmann a uvažuje, ak vláda dospeje k tomu, že rozhodnutie o jednotnej sadzbe DPH vo výške 20 % je správne, tak by sa mala postarať aj o to, aby kompenzovala negatívny vplyv na odvetvie, ktoré bude jej rozhodnutím poškodené. Zvýšenie sadzby DPH sa na rozdiel od vývozu tovarov premietne do ceny vyvážaných služieb cestovného ruchu (pri vývoze služieb sa DPH neodpočítava). Ako to bude vplývať na konkurencieschopnosť domácich podnikateľov, je dnes bez serióznej analýzy ťažko hovoriť. Je veľmi reálne, že tranzitujúci turisti uprednostnia pri čerpaní prestávok na oddych a stravovanie reštaurácie susedných krajín, ktoré neuplatňujú takú vysokú sadzbu DPH.

„Naše vyhliadky zhorší aj koruna, ak sa bude ďalej posilňovať, čo sa, mimochodom, aj avizuje,“ hovorí za incomingové cestovné kancelárie R. Kohlmann a dodáva, že „daňová oblasť, usmerňujúca služby cestovných kancelárií, je skutočne problematickou oblasťou. Rovnaké podmienky podnikania sú alfou a omegou trhového mechanizmu. V prípade DPH toto pravidlo má vážnu trhlinu. Kým v prípade balíka kúpeľných služieb wellness komerční podnikatelia musia účtovať DPH, v prípade kúpeľných organizácií to neplatí. Kúpeľné pobyty ako služba zdravotnej starostlivosti (bez ohľadu na to, či ju čerpá občan SR alebo zahraničný hosť) sú od DPH oslobodené. Ak sa DPH vzťahuje na jednotlivé tovary a služby, tak by mala byť jednotná aj v oblasti poskytovania kúpeľných služieb bez ohľadu na to, ktorý subjekt tieto služby poskytuje.“

Rudolfa Vallová