Reforma má slabé miesta

Náprava zmien vo verejnej správe si vyžiada viacročnú prácu

Nová štruktúra verejnej správy, decentralizácia a efektívne rozdelenie politickej zodpovednosti za rozvoj Slovenska je zámerom zmien vo verejnej správe. Materiál vypracovaný splnomocnencom vlády pre jej reformu Viktorom Nižňanským má byť podkladom na uskutočnenie rozsiahlej, komplexnej a relatívne rýchlej systémovej zmeny. Očakávaný výsledok spočíva v posilnení štátu ako celku, pozície centrálnej vlády, ako aj postavenia územnej samosprávy. Splnomocnenec pripomína, že súčasná štruktúra kompetencií prenesených na územnú samosprávu ukazuje na nejednotnosť prístupu jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a nedodržanie efektívneho rozdelenia politickej zodpovednosti. V projekte, ktorého prerokovanie vláda zatiaľ odložila, je rozpracovaný postup decentralizácie ďalších kompetencií, zmeny v rámci miestnej štátnej správy vychádzajúce z rušenia okresných a reorganizácie krajských úradov a návrh vzniku špecializovanej štátnej správy. Jeho súčasťou sú aj zmeny v územnej samospráve, pričom do troch rokov má byť pripravený zámer komunálnej reformy. V. Nižňanský odporúča upraviť aj terminológiu. V súčasnosti sa používajú viaceré označenia. Napríklad vyššie územné celky by sa

mali volať župy,

čo však u verejnosti vyvoláva nejednoznačné, rozpačité reakcie. Projekt ďalšej decentralizácie verejnej správy je vypracovaný v súlade s uznesením vlády SR z februára tohto roka. Nadväzuje a upravuje vládnu koncepciu, schválenú v roku 2000. Ako sa konštatuje v dokumente vládneho splnomocnenca, štruktúra kompetencií prenesených na územnú samosprávu sa prejavuje v neprehľadnosti plnenia úloh, narastaní deleného výkonu medzi štátnou správou a územnou samosprávou (školstvo, zdravotníctvo, služby sociálnej pomoci), ale aj delenými úlohami medzi oboma úrovňami územnej samosprávy (služby sociálnej pomoci), ale aj nižšou efektivitou a vyššou finančnou náročnosťou plnenia úloh, ako aj negatívnym dôsledkom na užívateľa verejných služieb, teda občana.

Spôsob terajšieho prenosu výkonu štátnej správy na samosprávu spôsobuje dva problémy. Prvým je prenesenie výkonu na všetky obce ako právnické osoby en bloc. Pri výkone pôsobností, ktoré sú náročnejšie na špecifické odborné znalosti, personálnu, priestorovú, technickú vybavenosť atď., nie je možné, aby každá obec takéto pôsobnosti dokázala efektívne vykonávať podľa zákona. Orgán obce totiž nevystupuje ako samosprávny, ale ako orgán vykonávajúci štátnu správu v mene štátu. Musí sa teda

„správať“ ako štátny orgán. Napríklad pri výkone stavebného konania musia sa obce zmluvne združovať, prípadne zmluvne si dohodnúť zriaďovanie spoločných obecných úradov ako technických pracovísk, ktoré túto zložitú pôsobnosť sú schopné robiť. Obce ako právnické osoby požívajú

zmluvnú slobodu,

a teda aj slobodu rozhodnúť sa nevstúpiť do takéhoto právneho vzťahu. Výkon štátnej správy v mene štátu, podľa V. Nižňanského, v žiadnom prípade nemôže ostať na dobrovoľnosti obcí. Tie nemôžu fyzickej alebo právnickej osobe odmietnuť vydanie napríklad stavebného povolenia s odôvodnením, že toto nie je vzhľadom na kapacity vykonateľné. Preto musí byť prenesený výkon štátnej správy na samosprávu upravený v legislatíve precíznejšie. Druhým problémom je rozsah preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy. Veľa prenesených pôsobností spôsobuje narušenie princípov efektívneho rozdelenia politickej moci. Pri prenesenom výkone konajú orgány samosprávy v mene štátu, pričom volené zastupiteľstvo, ale aj starosta, prípadne predseda samosprávneho kraja nemajú dostatočný vplyv na plnenie týchto úloh a dochádza k deleniu zodpovednosti medzi štátnou správou a územnou samosprávou s negatívnym dôsledkom na volené orgány územnej samosprávy.

Osobitným problémom je prevzatie viacerých ustanovení zákonov z obdobia spred roku 1989. Negatívne, s dôsledkom na rozsah výdavkov verejných rozpočtov, sa prejavuje uzákonenie niektorých úloh. Ide napríklad o pôsobnosť v predškolskej výchove, telesnej kultúre, zdravotníctve (detské jasle), sociálnych veciach, ale aj kultúre. Nevhodné a legislatívu zneprehľadňujúce je aj

uzákonenie úloh,

ktorých plnenie nie je vymáhateľné a ich neplnenie sa nedá postihovať. Príkladom sú znenia úloh typu: vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja, koordinácia spolupráce právnických osôb, vypracúvanie programu cestovného ruchu a iné. Vo financovaní kompetencií absentujú jasné normatívy na jednotku výkonu prenášanej kompetencie, ktoré by zohľadnili prijatú zásadu, že objem financií prenesených s kompetenciou na územnú samosprávu bude zodpovedať objemu, ktorý na plnenie úlohy vynakladala predtým štátna správa. Samospráva preberá spolu s úlohami nedostatky spôsobené zlým spravovaním majetku štátu (nevyrovnané nehnuteľnosti, chýbajúca dokumentácia, revízne správy, neskolaudované a nedokončené objekty atď.) bez finančnej kompenzácie. Problémom sú aj termíny podpisu delimitačných protokolov do dvoch mesiacov po zákonom stanovenom presune preneseného výkonu štátnej správy. To podľa materiálu vypracovaným vládnym splnomocnencom spôsobuje, že

obce suplujú

úlohy štátu z vlastných finančných prostriedkov a vlastným majetkom, čo je v rozpore so zákonom. Ten upozorňuje aj na nezohľadnenie nárastu nákladov spôsobených napríklad dereguláciou cien energií, pričom samosprávy vyšších územných celkov nemajú v súčasnosti zdroje vlastných príjmov. Ťažkosti spôsobuje aj povinnosť zachovať účelové určenie odovzdaného majetku obciam a samosprávnym krajom v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a kultúry a nemožnosť ich vloženia do inej ako rozpočtovej a príspevkovej organizácie. To neumožňuje zefektívnenie hospodárenia s majetkom. Na nápravu otvorených problémov bude potrebné novelizovať desiatky zákonov.

Vladimír Turanský