Do konca mája zriadia dočasnú vládu

Británia po 12 rokoch obnovila diplomatické zastúpenie v Bagdade

Civilný administrátor Iraku Jay Garner včera oznámil, že do polovice mája bude sformované dočasné vedenie krajiny. Garner očakáva vytvorenie skupiny najviac deviatich Iračanov, ktorá zabezpečí kontakt medzi americkou a irackou stranou. Bude sa skladať z bývalých exulantov a miestnych irackých predstaviteľov, zastupujúcich náboženské a etnické spektrum irackej spoločnosti. Obyvatelia vojnou zničenej krajiny sú po páde režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna znepokojení nedostatočnou bezpečnosťou a zle fungujúcimi verejnými službami. Irackí duchovní v piatok požadovali, aby po tom, čo americký prezident George W. Bush vyhlásil ukončenie bojových akcií, USA zriadili v Iraku vládu, ktorá v krajine opäť nastolí poriadok. Garner tiež informoval, že spojenci prepustili samozvaného starostu Bagdadu Mohsina az-Zubajdího. K prepusteniu došlo 48 hodín po jeho zatknutí 28. apríla. „Keď znovu vybočí z línie, bude zatknutý na oveľa dlhší čas,“ varoval Garner. Americký generál vo výslužbe obvinil Zubajdího, že počas pôsobenia v úrade, do ktorého sa sám nominoval, sa zaplietol do krádeží áut a konfiškovania majetkov.

Súperiace etnické skupiny zvolili dočasnú radu, ktorá bude riadiť tretie najväčšie iracké mesto Mosul. Ide o prvé podobné hlasovanie v Iraku od zosadenia bývalého prezidenta Saddáma Husajna Američanmi vedenou koalíciou. Dvadsaťštyri členov novej rady zložilo prísahu pred hlavným mosulským sudcom a za prítomnosti amerického generálmajora Davida Petraeusa, ktorý velí americkým jednotkám v severozápadnom Iraku. Americká armáda prijala prísne opatrenia na zaistenie bezpečnosti 250 delegátov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní.

Veľká Británia po 12 rokoch obnovila svoje diplomatické zastúpenie v Bagdade. Hlavným predstaviteľom zastupiteľského úradu bude Christopher Segar, ktorý bol ako bývalý zástupca veľvyslanca prítomný aj pri zatváraní veľvyslanectva v roku 1991. Zatiaľ však nebude mať oficiálny titul veľvyslanca, pretože neexistuje iracká vláda, ktorá by mohla prijať jeho poverovacie doklady. Štvorčlenný personál bude zatiaľ pracovať provizórne v dopravných kontajneroch s kuchyňou a generátormi, uloženými na mieste niekdajšej ambasády. Do konca júla by malo mať britské zastupiteľstvo 20 pracovníkov. „Spomedzi veľvyslanectiev, ktoré tu neboli začiatkom tohto roka, sme možno prvým, ktoré v tomto meste obnovilo svoju činnosť,“ povedal Segar. Pri zriaďovaní svojho zastupiteľstva mali Briti niekoľko technických problémov. Nebolo napríklad možné vyvesiť zástavu, pretože na žrdi bolo pretrhnuté lano.

Skupina 59 Iračanov, ktorí boli 15 rokov držaní v Iráne ako vojnoví zajatci, sa včera vrátila späť do vlasti. Informoval o tom Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v Ženeve. Iračania boli zajatí od skončenia osemročnej iracko-iránskej vojny v roku 1988. Dnes prileteli z Teheránu do Bagdadu na palube lietadla MVČK a na ceste ich sprevádzali pracovníci Červeného kríža, medzi nimi aj lekár a zdravotná sestra. Každý zajatec sa podrobil súkromnému interview, aby bolo isté, že sa vracia domov z vlastnej vôle. V súčasnosti prebiehajú prípravy na opätovné zvítanie zajatcov s ich rodinami v Iraku.

RASTER

Vyšetrovanie

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) požiadala USA o možnosť vyslať do Iraku misiu s cieľom vyšetriť, či sú pravdivé informácie o rabovaní v areáloch irackých jadrových zariadení. Hovorkyňa MAAE Melissa Flemingová informovala, že agentúra zatiaľ od Spojených štátov nedostala odpoveď na svoju žiadosť. „USA nás uistili, že zabezpečia tieto zariadenia, agentúra však tieto správy (o rabovaní) považuje za znepokojujúce,“ povedala hovorkyňa.

(TASR, oso)