Nebezpečná profesia

Aktuálne problémy slobody slova

Novinárska profesia zostáva na Ukrajine jednou z najviac nebezpečných. Žurnalisti priznávajú uplatňovanie rôznych foriem cenzúry, bežnými sa stali fyzické útoky proti nim, vydieranie, zastrašovanie, stiahnutie výtlačkov novín a kníh, zatknutia a vraždy. „V mierovej Ukrajine novinári zomierajú ako v krajinách s vojnovými konfliktami,“ vyslovila znepokojenie splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Nina Karpačova. Za krátke dobie štátnej nezávislosti v krajine zahynulo 38 pracovníkov médií, pričom príslušné orgány tieto prípady zväčša riadne nevyšetrili. Najvýrečnejším príkladom je dosiaľ neobjasnená vražda vedúceho internetových novín Ukrajinska pravda Georgija Gongadzeho z jesene 2000. Následný najväčší vnútropolitický škandál vrhol tieň podozrenia dokonca na najvyššie politické vedenie štátu vrátane prezidenta Leonida Kučmu. Zosilňuje sa monopolizácia médií ovládaných niekoľkými politickými a finančno-priemyselnými klanmi. Samotné médiá sa často stávajú informačnými vrahmi na objednávku medzi konkurujúcimi skupinami, čím tiež prekážajú demokratizácii značne skorumpovanej a kriminalizovanej spoločnosti.

Preto ani neprekvapilo, keď americká organizácia Freedom House preradila Ukrajinu spolu s Ruskom a Arménskom podľa úrovne slobody slova z čiastočne slobodnej na neslobodnú. Ukrajina je medzi štátmi s výraznými prejavmi útokov a obmedzovania tlače. Proti niekoľkým novinárom bol použitý nátlak pomocou objednaných súdnych žalôb a daňových previerok. Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc zaradila na dlhý zoznam hlavných nepriateľov tlače, ohrozujúcich právo každého na informácie, tradične aj Kučmu spolu s ruským lídrom Vladimirom Putinom, bieloruským vodcom Aleksandrom Lukašenkom, stredoázijskými autokratmi v Kazachstane, Turkménsku a Uzbekistane Nursultanom Nazarbajevom, Saparmuratom Nijazovom a Islamom Karimovom. Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch nedávno kritizovala administratívu ukrajinského prezidenta za otvorené obmedzovanie činnosti médií podrobnými inštrukciami, tzv. temnikmi, ako majú televízne kanály vysielať spravodajstvo. Z toho istého dôvodu vyslovilo ešte skôr kritiku aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v prijatej rezolúcii.

Ukrajinský parlament medzitým prijal a prezident podpísal zákon so zakázanými druhmi cenzúry. Výkonné orgány nemajú právo zasahovať do aktivít novinárov, nikto nemôže byť stíhaný za názor, štátne a miestne úrady môžu od médií požadovať iba odmietnutie nepravdivej informácie, ale nie morálne alebo materiálne odškodnenie. Pri podaní žaloby na ochranu cti a dôstojnosti bude treba zaplatiť 1 % z náhrady 1700 UAH, 5 % z 1700 - 170 000 UAH a 10 % z vyššej sumy. Za neoprávnené odmietnutie poskytnúť informáciu alebo jej nevčasnosť, neúplnosť a nepravdivosť úradníkom hrozí pokuta 255 - 425 UAH a pri zopakovaní počas roka do 850 UAH.

Martin Benko, Kyjev