Cez vedu do Európskej únie

Dr. Florin Zigrai, zástupca rakúskeho ministerstva pre vedu a výskum v Slovenskej republike

Ak si slovenský podnikateľ hľadá partnera v Rakúsku, obyčajne sa obracia na obchodného radcu, teda nie osobne, ale na pracovisko veľvyslanectva. Alebo na obchodné komory i na spoločnú Rakúsko-slovenskú obchodnú komoru. Keď však išlo o kontakty študijné, vedecké, vedecko-technické, ani jedno zo spomenutých pracovísk nemalo špecializovanú databázu alebo pracovisko. Rakúske spolkové ministerstvo pre vedu a výskum preto ešte v roku 1990 vydalo pokyny na budovanie siete pracovísk vo východných a v juhovýchodných štátoch Európy s cieľom oživiť a intenzifikovať dvojstranné vedecké kontakty. Tak vznikla aj pobočka v Bratislave, na ktorej čele stojí univerzitný profesor Dr. Florin Zigrai.

Pomáha váš inštitút v integračných snahách Slovenska do EÚ?

- Pravdaže. Mnohí asi ani nevedia, že v septembri oslávi náš inštitút desiate výročie svojej práce na Slovensku, tu v Bratislave. Toto desaťročie bolo permanentným hľadaním kontaktov, oboznamovania sa s vedeckou scénou na Slovensku. To nie je výrazom zahaľujúcim akoby bolo málo konkrétnych výsledkov. To je vyjadrením základných povinností našich pracovísk v krajinách východnej a juhovýchodnej Európy: vybudovanie a ďalšie „pestovanie“ odborných kontaktov medzi vedeckými pracoviskami hostiteľskej krajiny. Aj s tými, ktoré sa nenachádzajú presne v sídle nášho inštitútu. Išlo aj o vybudovanie povedzme celoslovenskej databázy vedeckých pracovníkov.

Predpokladám, že úplne na začiatku boli aj iné úlohy ako teraz, hádam aj spravodajské?

- Nie, spravodajské nie, s takými informáciami sa zaoberajú iné inštitúcie aj u vás, aj u nás. Úlohy inštitútu boli skutočne iné. Každé pracovisko, a tak aj v Bratislave, malo od začiatku - na základe zmluvy s jedným vedeckým pracoviskom hostiteľskej krajiny, jedného vedúceho, rakúskeho štátneho občana, ktorý ovláda reč hostiteľského štátu. Partnerská organizácia, aj tu v Bratislave, zabezpečila pre nás skromné priestory a byt pre riaditeľa. Rakúsky inštitút pre východnú a juhovýchodnú Európu zabezpečil naše finančné prostriedky pre projekty, ktoré sú v záujmoch obidvoch partnerov. V začiatkoch to boli záujmy slovenskej vedeckej obce a vedecko-pedagogickej obce na rýchlom nadväzovaní spolupráce. Bola to aj výzva pre mňa, aby som si vybudoval databázu slovenských vedeckých a výskumných pracovníkov a aj rakúskych.

Zaujímali sa o Slovensko aj rakúski vedeckí, technickí a pedagogickí pracovníci, alebo tento záujem bol iba smerom od nás?

- Pozrite, z oficiálnych príručiek Slovenskej akadémie vied sa záujemcovia z Rakúska nedozvedeli všetko potrebné a ešte menej, keď išlo o iné pracoviská, iné vysoké školy a univerzity. Druhou fázou spolupráce bolo potom organizovanie spoločných slovensko-rakúskych vedeckých podujatí. Slovenský vedecký potenciál bol a je veľmi široký a má čo povedať, má čo odovzdať svojim rakúskym partnerom. Zoberme len samotnú SAV, ktorá je svojou skladbou väčšia ako Rakúska akadémia (pravdaže to má aj svoju históriu. Na Slovensku išiel výskum po dvoch koľajach, po akademickej a po vysokoškolskej.). V Rakúsku to bolo práve opačne, výskum sa rozvíjal predovšetkým na univerzitách. V súčasnosti je badateľná snaha nášho ministerstva vo zvýšenej miere podporovať kontakty na Slovensku a vypisovať projekty v rámci EÚ.

Keď má človek možnosť prečítať si názvy niektorých vašich aktivít, akcií, na ktorých sa inštitút podieľal v uplynulom období, skutočne mám dojem, že sa záujmy Rakúskeho inštitútu obrátili od regionálnej spolupráce (napríklad vo februári workshop s názvom Celokarpatské geopolitické a socioekonomické perspektívy) k spolupráci na pripravovaných projektoch Európskej únie.

- Hádam príkladom by mohla byť akcia COPEX 2000, ktorá sa uskutočnila pod názvom BROKERAGE EVENT a bola to príprava výskumných projektov a burza hľadania partnerov pre 5. Rámcový program Európskej únie. Bola to vyhľadávacia partnerská burza, na ktorej pre určité témy boli 4 workshopy - jeden o materiáloch, jeden o socioekonomickom výskume, jeden o výskume medicínskom a štvrtý o mestách budúcnosti. V rámci tohto komplexu sme boli oslovení my ako európsky kontaktný bod, aby sme sa obrátili na potenciálnych projektových partnerov (fyzické osoby). Zo Slovenskej republiky bolo pozvaných 6 uchádzačov a z celej Európy 62 potenciálnych partnerov.

Ivan Klačanský