VÝSLEDNÝ DôCHODOK

Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) uviedol včera do testovacej prevádzky tzv. kalkulačku (www.ineko.sk), ktorá má umožniť občanom lepšie sa zorientovať v tom, či bude pre nich výhodnejšie zostať po dôchodkovej reforme v prvom pilieri (priebežnom) alebo vstúpiť do druhého, kapitalizačného. „Malo by to pomôcť občanom, ako aj celej spoločnosti, najmä štátnemu rozpočtu, ktorý by tak mal získať akúsi predstavu o tom, koľko ľudí sa zrejme prihlási do druhého piliera, a teda vybrať si správnu stratégiu reformy,“ uviedol pri tejto príležitosti riaditeľ inštitútu INEKO Eugen Jurzycza. „Myslíme si, že prvý pilier reformy je pripravený tak, že môže byť spustený od začiatku budúceho roka. Máme však niekoľko návrhov, týkajúcich sa využitia jeho rezerv. Ide však o veci, ktorými by sme nechceli zbrzdiť jeho implementáciu.

Netradičným spôsobom pre slovenskú spoločnosť obnovuje puto medzi prácou a odmenou, obnovuje princíp zásluhovosti, ktorý bol významne potláčaný.“ Pri druhom pilieri navrhuje INEKO ďalšie kroky, ktoré pravdepodobne budú pôsobiť na oddialenie jeho uplatnenia. „Nemyslíme si, že je optimálne jeho spustenie od prvého januára 2004. Medzi dôvody, pre ktoré si to myslíme, patrí kríza na kapitálových trhoch, ktorým sa nie veľmi darí. Rozhodnutiu, aký by mal byť veľký (hovorí sa aj o tisíc miliardách Sk), by mali predchádzať analýzy, týkajúce sa najmä dôsledkov na verejné financie, ako aj analýzy investičných portfólií. Bolo by dobré vedieť, kam sa bude investovať,“ zdôrazňuje E. Jurzycza. Podľa neho obidva piliere by mali mať vo svojej koncepcii jednoznačnejšie vypracovaný mechanizmus budúceho znižovania odvodov v prípade, že si to ekonomická a sociálna situácia vyžiada. Tak, ako sa doteraz o obidvoch pilieroch diskutuje, môžu na dlhý čas zafixovať odvody na vyššej ako optimálnej úrovni. Riaditeľ INEKO v tejto súvislosti upozornil aj na demografické problémy Slovenska, ako aj západoeurópskych štátov, ktoré môžu dôchodkovú reformu skomplikovať. K spomínanej kalkulačke (dá sa k nej dostať cez uvedenú internetovú adresu), ktorá nepochybne môže poskytnúť obraz o tom, koľko si občan na dôchodok našetrí a koľko mu to následne mesačne vynesie dôchodku, sme však mali niekoľko otázok.

Vzhľadom na to, že do jednotlivých rubrík je potrebné uviesť viaceré vstupné údaje (výšku inflácie, rýchlosť starnutia obyvateľstva, mieru nezamestnanosti, priemernú mzdu v hospodárstve SR, predpokladaný rast mzdy danej osoby a pod.), sme vyslovili názor, že budúci dôchodca by musel byť dobrým makroekonómom, aby si vedel veci dopredu „spočítať“. Dozvedeli sme sa, že k dispozícii budú aj analýzy ekonómov, ktoré bude môcť človek využiť pri zorientovaní sa v dôsledkoch dôchodkovej reformy na svoju osobu ako budúceho dôchodcu. Rozdiel medzi rozhodnutiami, ktoré robíme v živote a klasickou športkou je vraj ten, že výsledok lotérie sa nedá ovplyvniť vlastnou šikovnosťou, no pri životných rozhodnutiach, medzi ktoré patrí následne aj dôsledok dôchodkovej reformy, čiastočne áno. Človek sa vraj bude mať možnosť rozhodnúť aspoň na základe „nejakých údajov“ a vypočítať si dôchodok. S oboma piliermi sa podľa zástupcov inštitútu spájajú riziká, ktoré momentálne neumožňujú presne predpovedať, ktorý zo spôsobov zabezpečovania dôstojnej staroby bude v najbližších sto rokoch efektívnejší.

Vladimír Turanský