Hospodársky denník
USD36,374 Sk
EUR40,81 Sk
CHF26,983 Sk
CZK1,305 Sk
  Utorok  6.Mája 2003

Budúcnosť vysokého školstva

Nedávno sme na Hospodárskom klube mali možnosť hovoriť so zástupcami vysokého školstva. Z ich vystúpení, možno okrem jednej výnimky, bolo viac ako jednoznačné, že nepostrehli, že už viac ako 12 rokov pripravujú študentov do sveta, ktorého hlavnou črtou je konkurencia. Škola, ako taká, už nie je nástrojom štátu na zabezpečenie špecializovanej pracovnej sily, ale procesom, kde je študentom umožnené zabezpečiť si obživu aspoň krátko po ukončení školy. Asi pred siedmimi rokmi ma pozvali na oslavu výročia jednej významnej slovenskej inštitúcie a bol som rád, keď mojou spolusediacou bola mladá profesorka. Menej príjemným prekvapením bolo, keď mi porozprávala o motíve jej vysokoškolských štúdií. Hlavným dôvodom, prečo začala študovať, bolo presvedčenie o tom, že týmto spôsobom sa môže vyhnúť práci. Toto šokujúce faktum prezentovala ako samozrejmosť. Keby mi povedala, že má aids, tak by som to pochopil ako niečo, čo sa môže stať a pokračoval by som v konverzácii. Ak niekto verejne vyhlási, že strávil roky života na vysokej škole v nádeji, že sa takto vyhne práci, tak musí vychádzať z toho, že mu takéto vyhlásenie neuškodí, ba naopak, je zjavné, že takýmto vyhlásením hľadá vo svojom okolí spriaznené duše.

Neviem do akej miery bolo priznanie tejto profesorky reprezentatívne aj pre iných vzdelancov na Slovensku, ale nedá mi, aby som z tejto perspektívy neposúdil kvality slovenského vzdelávacieho systému a vedeckej základne. Pred desiatimi rokmi bol počet zamestnancov na jedného študenta na Slovensku podstatne vyšší ako kdekoľvek inde v EÚ. To jednoznačne nasvedčuje, že škola bola v prvom rade organizáciou pre jej zamestnancov a študenti boli predmetom ich obživy. Žiadna z vysokých škôl neviedla štatistiku o úspešnosti svojich absolventov po ukončení štúdií, kde pracujú, koľko zarábajú v porovnaní so študentmi z iných škôl atď.

Všetky vysoké školy však presne vedia, koľko zarábajú ich zamestnanci. Neviem si predstaviť morálnosť tohto systému, ale viem, že nemá budúcnosť. Skutočnosť, že vydržal viac ako desať rokov, pripisujem faktu, že čiastočnú ilúziu o tom, že vyštudovaním sa absolventi vyhnú práci, udržujeme celospoločensky tým, že sa časť absolventov cez protekcie uplatní vo verejnom sektore.

Každý študent, ktorý sa rozhodne študovať, si raz musí položiť otázku - prečo? Je historicky preukázateľné, že vysokoškolské vzdelanie môže viesť k zaujímavej, dobre platenej práci. V trhovej ekonomike, na rozdiel od doterajšej tradície je tiež potvrdené, že diplom ako taký nič negarantuje. Jedinou garanciou je to, že človek možno stratil pár rokov svojho života a má dlhy, ktoré musí niekedy zaplatiť. Študenti si musia uvedomiť, že rozhodnutie študovať je spojené s niekoľkými rizikami.

Pre tých budúcich študentov, ktorých rodičia si uvedomujú, že ich deti ešte nedozreli na rozhodnutie o ďalšom štúdiu, existujú dve alternatívy. Prvou je, že počkajú, kým dozrejú na rozhodnutie a začnú sa sami živiť. Druhou alternatívou je, že začnú študovať niečo alebo čokoľvek, aby nevypadli zo študijného tempa. Rodičia sa pri takomto rozhodnutí stávajú spoluzodpovednými tak za náklady za školu, ako aj za dezilúziu svojich detí po jej ukončení. Pre každého, kto sa nachádza v situácii, že chce študovať na vysokej škole alebo už študuje, je nevyhnutné si uvedomiť, že nikto im nič nemôže garantovať. Vzdelanie je iba jedným z predpokladov, ako sa dostať k zamestnaniu. Pre veľa ľudí je pojem zamestnanie čoraz dôležitejším pojmom ako pojem práca. Zamestnanie vidíme ako istotu a často sme prekvapení tým, že predpokladom udržania tohto zamestnaneckého vzťahu je odvedená práca. Akoby napriek našim predstavám, väčšina zamestnávateľov sa intenzívne venuje meraniu odvedenej práce a ak práca nie je naším koníčkom, niektorí z nás sa stávajú trpiteľmi alebo stálymi kandidátmi na vyhodenie.

Izolácia slovenského vysokého školstva a vedy od realít na budúcich pracoviskách je vážnou hrozbou nielen pre študentov, ale aj pre školstvo a podnikateľov. Pasívni študenti nehľadajú kontakt s budúcimi zamestnávateľmi už počas štúdií. Tieto „stratené roky“ sa ťažko dobiehajú po ukončení štúdií, pretože napriek diplomu treba vo fabrikách začať od vrátnice. Naivné predstavy o tom, že po ukončení školy budem manažérom, na vysokých školách prekvitajú. Takisto ako jediné podnikanie, ktoré väčšina profesorov zažila, je podnikanie v oblasti predaja vlastných skrípt, ale aj možnosť študenta stať sa manažérom, realizovateľná iba vtedy, ak bude manažérom vlastnej firmy.

Priemyselná skupina Dividend Group ponúka vedeckému svetu a vysokému školstvu spoluprácu na celom Slovensku. S výnimkou niektorých aktivít, ktoré sa rozbehli, je rozsah spolupráce mizivý. Dnes je ľahšie zohnať zahraničných študentov, ktorí majú záujem pracovať, ako domácich! Tento fakt by mal byť nielen varovným signálom, ale aj výzvou pre tých, ktorým nie je ľahostajná budúcnosť nášho vysokého školstva.

Alexander F. Zvrškovec

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.