Hádžeme si pod nohy polená

Hory nám dávajú výborné predpoklady na rozvoj cestovného ruchu

Firma Lavex Liptovským Mikuláš od septembra 2002 sumarizuje projekt Kategorizácia lyžiarskych stredísk. Podľa jej riaditeľa Miroslava Grešu sa do projektu prihlásilo 87 lyžiarskych stredísk v SR, ktorým, po vyhodnotení budú výsledky známe do konca tohto mesiaca, pridelia osvedčenie strediska kategórie najnižšieho stupňa, značku 2. stupňa a označenie Top stredisko 3. stupňa. Bližšie informácie o projekte, ktoré a koľko stredísk bude zaradených v jednotlivých kategóriách, sa verejnosť dozvie v máji. Ako dodal M. Grešo, Lavex sa chce uchádzať o granty z predvstupových fondov EÚ, ale podmienky

skúšobných schém

budú k dispozícii až od júla. Lavex má záujem o výchovu a vzdelávanie v cestovnom ruchu. Záujmové združenie Lavex vzniklo v roku 1967 v Liptovskom Mikuláši a v súčasnosti zastrešuje 200 členských organizácií, ktoré prevádzkujú osobné horské dopravné zariadenia v 17 zimných strediskách medzinárodného významu, 37 strediskách národného a regionálneho charakteru a v 250 strediskách miestneho významu. Podľa najnovšej štatistiky je k dispozícii 33 lanoviek, 850 vlekov, prepravná kapacita je 400-tisíc osôb za hodinu, zjazdové trate sú na ploche 650 až 700 kilometrov a bežecké na 1000 kilometroch. Aj vďaka technike, ktorú využíva vyše 40 stredísk, trvá lyžiarska sezóna 130 až 160 dní a v týchto jarných aprílových dňoch sa už pomaly končí. Ako potvrdil M. Grešo, snažia sa v rámci rozvoja stredísk zimného cestovného ruchu vstupovať aktívne do tvorby príslušnej legislatívy. Stále pálčivou je otázka bezpečnosti na lyžiarskych tratiach, ale nezaostáva ani otázka modernizácie a rozvoja lyžiarskych stredísk na Slovensku vo vzťahu k ochrane prírody. Otvorenou je tiež

otázka výnimiek

a vykonávací predpis k zákonu o horskej záchrannej službe, pričom spoločné rokovanie kompetentných na túto tému sa očakáva v najbližších týždňoch. Súčasná legislatíva neberie ohľad na existenciu lyžiarskych stredísk, nachádzajúcich sa v národných parkoch. Najvýznamnejšie z nich ležia práve v nich alebo v chránených krajinných oblastiach - Vysoké Tatry, Roháče, Malá a Veľká Fatra. Mnohé ležia v najvyššom stupni ochrany a ich dobudovanie alebo ďalší rozvoj naráža na legislatívne normy. Ide o zákon o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 a zákon o posudzovaní vplyvu na životné prostredie č.127/1994. Lanovky a vleky existovali už pred vznikom národných parkov a ak by sa postupovalo presne podľa zákona, museli by strediská zastaviť ich prevádzku. Slovensko má pritom zo všetkých krajín východného bloku a po alpských krajinách najlepšie podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Po rokoch stagnácie sa prebrali mnohé strediská, čoho dokladom sú obrovské investície. Napríklad do Skiparku v Ružomberku smerovalo vyše 200 mil. Sk do kabínkovej lanovky, na zasnežovanie, reštaurácie. Novinky pripravili aj na Štrbskom Plese, na Donovaloch či Šachtičkách. Ako dodal riaditeľ firmy, vynoril sa ďalší problém, obmedzujúci investorov. Výrobcovia v oblasti lanových zariadení podľa našich noriem budú musieť preukázať zhodu výrobku už v tomto roku, hoci v Európskej únii tieto európske smernice začnú platiť až v roku 2004. Táto požiadavka by sa mala v SR uplatňovať už od mája tohto roka a aj preto iniciujú stretnutie s pracovníkmi ministerstva dopravy. V Jasnej sú napríklad naplánované

nové investície

už v tomto roku, pričom ide o rekonštrukciu doterajšej premávky na šesťmiestnu odpojiteľnú sedačkovú lanovku v smere Záhradky - Konský Grúň v spolupráci s rakúskym výrobcom. Pripravujú sa investície vo Veľkej Rači, v Ždiari, ale ak sa nepodarí odstrániť túto prekážku, investície sa budú musieť presunúť pre požadovanú zhodu výrobkov na rok 2004.

Eva Berčíková