Vidiek ako slovenský koniec

Podceňovanie znamená ignorovať 44 % obyvateľov tejto krajiny

Na nedávnom valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory odzneli mnohé výčitky na adresu exekutívy, ako sa nestará o poľnohospodárov na Slovensku. Delegáti hovorili o tom, ako sa ťažko rodia a v praxi uplatňujú opatrenia na zlepšenie stavu v agrokomplexe, získavajú financie na podporu agrárnych činností, ako je vidiek zanedbávaný. Kládli si otázky, či sa agropotravinári vôbec dokážu pripraviť na tvrdšiu konkurenciu po vstupe do Európskej únie. Začnú nám z agropotravinárskej výroby odchádzať šikovní manažéri do zahraničia tak, ako napríklad lekári, zdravotné sestry či ďalší odborníci? Položíme najprv na lopatky prvovýrobu a potom potravinárov, či naopak? To boli otázky, ktoré rezonovali počas rozpravy na valnom zhromaždení.

„Otvorených otázok je veľmi veľa, ale odpoveď asi len jedna. Ak chceme vstúpiť do Európskej únie ako konkurencieschopní, musí nám v súčasnej ťažkej situácii pomôcť vláda a parlament. Tak, ako pomáhajú svojim poľnohospodárom v Poľsku alebo Maďarsku,“ reagoval na súčasnú ťaživú situáciu našich agropodnikateľov predseda Poľnohospodársko - šľachtiteľského družstva Krakovany - Stráže Ing. Igor Guba.

Treba podporiť a povzbudiť agropotravinárov pri zjednocovaní síl. „To je dnes to najdôležitejšie, čo všetci na vidieku potrebujeme. Lebo vidiek sa v poslednom desaťročí stále dostáva na koncovku spoločenského života. Keď hovorím o ňom, tak rozprávam o 44 percentách nášho obyvateľstva a 87 % plochy tejto krajiny. Ak si niekto dovolí tvrdiť, že toto je málo, tak ja pochybujem o jeho politických argumentoch,“ zdôraznila vo svojom vystúpení na sneme SPPK Jela Tvrdoňová z Agentúry pre rozvoj vidieka. „Na vašom rokovaní odznela kritika, ako sa vláda správa k poľnohospodárom. Je to pravda. Ale tak isto sa nespravodlivo správa aj voči iným tradičným ekonomickým sektorom a sociálnym skupinám. Jednou zo zásad Európskej únie je poskytnutie rovnakých príležitostí. Keď sa pozrieme, ako sa vidiecky občan dostáva k zdrojom, tak prídeme na to, že je finančne a informačne izolovaný.“ V tejto súvislosti pripomína aj význam vidieckeho parlamentu, lebo „v programovom vyhlásení vlády vy ste na okraji, ale slovo vidiek tam vôbec nie je”. J. Tvrdoňová zastáva názor, že o rozvoj vidieckeho turizmu či miestneho remeselníctva sa usiluje len niekoľko nadšených amatérov. Preto sa nedá očakávať, že vidiecky rozvoj prinesie požadovaný efekt. Hlavným cieľom aktívnej vidieckej politiky by malo byť udržanie hospodársko-spoločenskej životaschopnosti vidieckych komunít.

Predseda Poľnohospodárskeho družstva Senica Jozef Marenčík na rokovaní poľnohospodárov a potravinárov pripomenul politickú funkciu ministra. „Preto na zodpovednosť za súčasnú situáciu v agrokomplexe (nízke predajné ceny a ťažkosti s odbytom komodít) nemožno brať len ministra, ale na zodpovednosť za poľnohospodárstvo a potravinárstvo Slovenskej republiky treba brať politickú stranu, ktorá ho do tejto funkcie delegovala.“ V tejto súvislosti zdôraznil, že predseda Strany maďarskej koalície asi nie dôrazne presadzuje na koaličných rozhovoroch poľnohospodárov na Slovensku a ani svojho ministra, zodpovedného za tento rezort.

Vladimír Turanský