Podpora len pre solventných

Chýbajú kvalifikovaní pracovníci, financie, ale aj pragmatické riešenia

Na základe výsledkov predvstupových rokovaní a predbežných rozpočtových východísk by Slovenská republika mala od európskych spoločenstiev v rokoch 2004 až 2006 získať 89,337 mld. Sk. Po odrátaní našich príspevkov má pre nás zostať zisk na úrovni 46,510 mld. Sk. Tento model je najoptimistickejším variantom. Až 70 % príjmov z EÚ je totiž podmienených predložením kvalitných projektov a ich čerpanie je teda závislé od terajších príprav na zvýšenie absorpcie financií SR tak, aby sme ponúkané prostriedky využili v čo najväčšom objeme. Znamená to, že ak nedokážeme pripraviť kvalitné podnikateľské zámery, naše príjmy z eurofondov môžu byť výrazne iné. Podľa skúseností z krajín, ktoré už vstúpili do EÚ, trvalo im tri až päť rokov, kým si ich podnikateľské subjekty a štruktúry štátu dostatočne zvykli na celú procedúru a boli schopné primerane využívať financie EÚ. Takže sa môže stať, že v prvých rokoch budeme skôr prispievateľmi ako užívateľmi európskych financií.

V prípade, že potrebné systémy pre štrukturálne fondy, Kohézny fond a Rozšírený decentralizovaný implementačný systém (EDIS) pre programy PHARE a ISPA, nebudú vybudované ešte v roku 2003, môže to viesť k zastaveniu či k zníženiu čerpania pomoci v období rokov 2004 až 2006, konštatuje sa v oficiálnom vládnom dokumente. Zároveň nízke čerpanie prostriedkov by po vstupe do únie ovplyvnilo výšku alokácie pre SR v ďalšom plánovacom období rokov 2007 až 2013. Ministerstvo financií SR navrhlo vyčleniť z rezervy vlády v rámci štátneho rozpočtu pre rok 2003 finančné prostriedky na mzdy a platy, vrátane odvodov v sume 50 mil. Sk, ktorá má byť rozdelená v období apríl až december na príslušné orgány a organizácie zabezpečujúce prípravu a realizáciu pomoci EÚ. Ide o 529 pracovných miest, z ktorých bolo k prvému aprílu 2003 obsadených iba 293. Zvýšené ohodnotenie predstavuje mesačný priemer približne 7600 Sk na jedného zamestnanca. Účelom týchto úprav je zatraktívnenie pozícií a udržanie kvalifikovaných zamestnancov s cieľom zlepšiť implementáciu projektovo orientovaných fondov EÚ.

Podľa našich informácií personálne problémy sa už vyskytli napríklad v agentúre SAPARD, a to práve z dôvodov nízkeho ohodnotenia jej kvalifikovaných pracovníkov. Viacerí politici kritizovali poľnohospodárov, že nie sú schopní v plnom rozsahu čerpať zdroje z tohto predvstupového programu. Ak by však boli ochotní detailnejšie sa oboznámiť so súčasnými problémami tohto odvetvia, možno by pochopili, že aj tie najlepšie firmy už strácajú platobnú schopnosť a nedokážu produkovať zdroje ani na úrovni 50 % nákladov potrebných na projekty. Navyše sa zhoršuje aj pohľad bánk na vývoj v agrokomplexe. Rátajú so zvýšeným rizikom vstupu do financovania akýchkoľvek projektov v agrokomplexe a kompenzujú to požiadavkami na vyššie úročenie, ale najmä na niekoľkonásobné zabezpečenie úverov. Niektorí politici si zároveň doteraz neuvedomili, že podporná politika EÚ je adresovaná ekonomicky prosperujúcim podnikateľom a nie podnikom so znakmi úpadku. Tých je, žiaľ, v slovenskej agrárnej prvovýrobe väčšina. Vladimír Turanský