Spor o hodnoty narastá

Komentuje Vladimír Turanský

V našej spoločnosti sa začína argumentovať tvrdeniami, podľa ktorých tam, kde nie sú peniaze, nie sú ani hodnoty. Peniaze sa stávajú ukazovateľom hodnôt. Možno preto súčasná vládna moc neprijala ani školstvo za svoju prioritu. Keby to však naozaj platilo, neexistoval by v minulosti slovenský národný pohyb a možno v súčasnosti ani snaha po integrácii do Európskej únie. Až teraz, keď ide o jej finále, začína sa hovoriť, že únia to nie sú len peniaze, ale aj niečo iné, vznešenejšie. Znenazdajky sú nám morálne kritériá akoby dôležitejšie ako ekonomická stránka veci. Pritom je evidentné, že práve otázky nevymožiteľnosti práva, nerovnoprávneho postavenia občanov a s tým súvisiace problémy, teda morálka, nás tlačí najviac, pričom bolo dosť času niečo s tým urobiť.

Existuje snaha nastaviť spoločnosť na hodnotové kritériá typu „či na seba zarobí“. To je už spor o hodnoty v tomto štáte. Na otázku, kto je u nás nositeľom myšlienky, že tam, kde nie sú peniaze, nie sú hodnoty a naopak, dostalo sa nám odpovede, že to je problém filozofie našej spoločnosti, ktorá oceňuje najmä tých, čo svojou aktivitou dokážu zarobiť peniaze. Aj niektorí súčasní ministri, od ktorých by sa to, vzhľadom na ich poslanie, neočakávalo, deklarujú, že verejnosť môže hodnotiť nejaký výkon alebo existenciu inštitúcie a jej zmysel podľa toho, či sa to premieta v jej finančných parametroch. Keby bolo v získavaní peňazí viac etiky, čestnejších a dodržiavaných pravidiel hry, dalo by sa to akceptovať. V umení, školstve, ekológii a v celej kultúre však musia zrejme platiť iné hodnotové kritériá. Inak ani vstup do EÚ nebude vstupom do Európy a mnohí by mohli skončiť ako archeológovia, ktorí možno budú akceptovaní len podľa toho, koľko vykopú stredovekých mečov a za čo ich predajú na burze.

Sme v čase, keď sa výrazne menia hodnotové systémy. Tie spred roka 1989 sú zavrhnuté a vytvoriť nové nie je jednoduché. Ale asi preto prichádzajú nenáročné riešenia, lebo tí, ktorí viedli a vedú túto spoločnosť, sa doteraz na viac nezmohli. Mnohí sa dostali k majetku, môžu ho ďalej zveľaďovať. Takýto prístup sa však volí nielen pri aktivitách v jednotlivých oblastiach hospodárstva, ale aj tam, kde by malo dominovať predovšetkým človečenstvo a kultúra. Zdá sa mi, že obyčajní, vnímaví ľudia hodnotové paradoxy tejto doby ako prví začínajú už odmietať.