ČAS AKO STVORENÝ

Ešte na sklonku roku 1998 renomovaní analytici odhadovali, že reštrukturalizácia slovenského priemyslu v si v rokoch 2000 až 2005 vyžiada okolo 980 miliárd korún, pričom 18 percent z tejto sumy by mali tvoriť priame zahraničné investície. Už vtedy konštatovali, že slovenská ekonomika je v porovnaní s okolitými krajinami najmenej saturovaná priamymi zahraničnými investíciami. Vlaňajšok bol však pre Slovensko mimoriadne žičlivý. Zahraničné firmy investovali rekordne veľa peňazí - tri štvrtiny toho, čo celkovo za roky 1993 až 2001. Podľa informácií NBS až 152 miliárd korún z celkových 182 miliárd čistých priamych zahraničných investícií zabezpečila privatizácia. Slovensko však potrebuje najmä investície na zelenej lúke. Na viacerých odborných seminároch i stretnutiach podnikateľskej sféry zaznieva požiadavka, že zo strany štátnej exekutívy by sa mali favorizovať také investície, ktoré vyriešia nejaký regionálny problém, a že by mali ísť predovšetkým do oblastí, ktoré dlhodobo vykazujú vysokú nezamestnanosť. Zahraniční konzultanti pritom zdôrazňujú, že by to malo byť formou nejakej zmluvy, v ktorej by mala byť klauzula o minimálnej dĺžke investície a tiež o jej zárukách. Nepochybne je jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť špekulatívnym investíciám, kde investori iba využívajú možnosti, ktoré im štát ponúkne, a len čo investícia už pre nich nie je zaujímavá, pretože využili všetku pomoc, privilégiá a možnosti, tak odídu niekde inde. Podľa niektorých analytikov jedným z nástrojov, ako bojovať proti takýmto špekulatívnym investíciám, by bolo stanovenie v zmluvách, že pri nedodržaní podmienok sa časť investície vráti.

Priame zahraničné investície v čistom vyjadrení dosiahli v minulom roku 181,7 mld. Sk a boli najmä výsledkom prílevu kapitálu do krajiny zo strany priamych zahraničných investorov. Prílev zdrojov reprezentovali najväčšou mierou prostriedky z privatizácie vo výške 152 mld. Sk. Najväčšiu časť z privatizačných príjmov tvorili prostriedky z predaja Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 121,9 mld. Sk a 8,3 mld. Sk z predaja Západoslovenskej energetiky. Ďalších 6,4 mld. Sk bolo z privatizácie Slovenskej poisťovne, 5,9 mld. Sk z predaja Stredoslovenskej energetiky, 3,5 mld. Sk boli príjmy z privatizácie Transpetrolu. Celkovo 3,3 mld. Sk dosiahla posledná splátka z privatizácie VÚB a 2,6 mld. Sk posledná splátka z privatizácie SLSP. Najviac minuloročných neprivatizačných investícií prilákal priemysel. Z jednotlivých odvetví boli významnejšie len investície do výroby kovov, plastov, potravín a nápojov . Investície do strojárstva a elektrotechniky, podľa údajov NBS, predstavovali šesť percent, čo je málo. A tak ešte stále máme deficit zahraničných investorov v odvetviach, v ktorých by malo dôjsť k reštrukturalizácii a modernizácii so zameraním na nové špičkové výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Práve tieto odvetvia by zabezpečili budúci rast vývozu. To, kam sa investuje, odzrkadľuje hlavné motívy príchodu firiem na Slovensko, zatiaľ lacnú pracovnú silu a snahu obchodných reťazcov zabezpečiť si podiel na trhu. Analytici očakávajú globálne oživenie v roku 2004.

Eleonóra Bujačková