USA nevedia, či Saddám žije

Američania zrušia hospodárske sankcie proti Iraku

USA nevedia, či je zvrhnutý iracký vodca Saddám Husajn živý alebo mŕtvy, vyhlásil v stredu hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Podľa neho Biely dom nevie, či správy, podľa ktorých Husajn utrpel ťažké zranenia pri bombardovaní Bagdadu, sú presné alebo nie. Potvrdil, že americkí špecialisti budú skúmať pravosť nahrávky, ktorú USA poskytol austrálsky denník Sydney Morning Herald. Nahrávka údajne obsahuje posolstvo, v ktorom zosadený vodca vyzýva obyvateľov svojej krajiny na „tajnú“ vojnu proti americkým silám. Pracovníkom Sydney Morning Herald odovzdali nahrávku v Bagdade po tom, ako sa ju osobám, ktoré ju vlastnili, nepodarilo odovzdať novinárom z arabskej televíznej stanice al-Džazíra. Nahrávku, zhotovenú údajne v pondelok, prehrali austrálskemu lingvistovi a viac ako desiatim Iračanom. Po jej vypočutí medzi nimi prevláda názor, že hlas a rétorika sú podobné alebo identické s hlasom a rétorikou Saddáma Husajna.

Americká armáda odhalila množstvo dokumentov, ktoré dokazujú, že režim bývalého irackého prezidenta sa aktívne usiloval o získanie nekonvenčných zbraní. Vyhlásil to v stredu generálporučík William S. Wallace, veliteľ Piateho zboru pozemných síl USA v Iraku. „Zozbierali sme dôkazy, väčšinou dokumenty, ktoré naznačujú, že existoval aktívny program zbrojenia,“ uviedol Wallace. Husajn však zbrane vo vojne nepoužil, pretože boli pre rýchly prístup irackých jednotiek príliš dobre ukryté. „Veľmi šikovne ich skryli a zakopali, a to tak hlboko, že mali nakoniec sami problém dostať sa k nim,“ dodal Wallace. Americké sily tiež v stredu v Iraku objavili prívesné vozidlo, ktoré vláda Saddáma Husajna mohla používať ako mobilné laboratórium pre vývoj biologických zbraní. Vozidlo bude rozobrané a dôkladne preskúmané. Ide o prvé oznámenie Pentagónu o tom, že môže mať dôkazy programu výroby zakázanej nekonvenčnej výzbroje, ktoré by oprávnili vojenský zásah proti Husajnovmu režimu.

Americký minister financií John Snow v stredu informoval o zrušení niektorých dlhoročných sankcií uvalených na Irak. Cieľom je pomôcť obnove krajiny a poskytovaniu humanitárnej pomoci. Zmiernenie amerických sankcií, ktoré nasleduje po pokyne od Georga W. Busha, prinesie podľa Snowa Iračanom potrebnú pomoc v čase, keď sa začína proces rekonštrukcie po dvoch desaťročiach tvrdej diktatúry. USA, Británia a Španielsko ešte tento týždeň predložia do OSN rezolúciu na zrušenie sankcií BR OSN uvalených na Irak. „Režim, proti ktorému boli sankcie namierené, už v Iraku nevládne,“ vyhlásil včera George W. Bush.

Najvyšším civilným administrátorom Iraku sa v utorok stal bývalý americký diplomat Paul Bremer, ktorého do tejto funkcie vymenoval prezident George W. Bush. V prestížnom súboji Pentagónu a ministerstva zahraničných vecí tak zvíťazil rezort diplomacie, ktorému bude podliehať bývalý generál Jay Garner, vedúci Úradu pre pomoc a rekonštrukciu Iraku (ORHA). P. Bremer sa počas úradovania Ronalda Reagana vo funkcii prezidenta zaoberal v jeho administrácii otázkami boja proti terorizmu. Veľká Británia v stredu vymenovala svojho veľvyslanca v Káhire Johna Sawersa za osobitného reprezentanta v Iraku, kde bude pomáhať USA pri vytváraní dočasnej správy.

Nemecká vláda v stredu vylúčila vyslanie mierových síl do Iraku. Výzva Poľska, aby sa nemeckí vojaci zúčastnili na mierových operáciách v Iraku pod poľským velením, vyvolala v Berlíne pobúrenie. Minister obrany Peter Struck označil požiadavku za „absolútne prekvapenie“ a roztrpčene dodal, že o návrhu svojho poľského kolegu Jerzyho Szmajdzinskeho sa dopočul len z médií. Szmajdzinski, ktorý sa v utorok vrátil z Washingtonu, navrhol, aby Nemecko a Dánsko prispeli svojimi vojakmi do Poliakmi vedenej mierovej jednotky. Včera Struck oznámil, že Nemecko by mohlo zvážiť vyslanie svojich oddielov do Iraku v rámci síl NATO, znova však odmietol predošlý návrh Varšavy.

Holandsko vyšle do južného Iraku päť vojenských dôstojníkov, aby preskúmali možnosti účasti holandských vojakov v medzinárodných mierových silách, oznámilo v stredu ministerstvo zahraničných vecí.

Estónsky parlament v stredu takmer jednohlasne schválil vyslanie 55 vojakov do Iraku. Hlasovanie prebehlo ako odpoveď na žiadosť USA.

Francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin včera uviedol, že USA vedené sily v Iraku musia rýchlo nahradiť dočasnú povojnovú správu vedením podporovaným OSN. USA vymenovali niekdajšieho protiteroristického šéfa ministerstva zahraničných vecí L. Paula Bremera za hlavného civilného správcu pre Irak, hoci sa snažia zostaviť vládu s „irackou tvárou“ - zloženú z miestnych predstaviteľov a navrátených exulantov.

USA povolia návrat do Iraku inšpektorom z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorí by mali pokračovať v skúmaní, či režim bývalého irackého vodcu Saddáma Husajna vlastnil zakázané zbrane. Zatiaľ však nie je jasné, kedy by sa inšpektori mohli do Iraku vrátiť.

(TASR, jnk)

Snímka TASR/AP