Hospodársky denník
USD36,222 Sk
EUR41,261 Sk
CHF27,232 Sk
CZK1,315 Sk
  Piatok  9.Mája 2003

Osmina nám školy nevytrhne

Školstvo dvojnásobne zvýšilo výkonnosť, ale to sa u nás necení

Názory na úroveň slovenského vysokého školstva sa začínajú rozchádzať. Niektorí podnikatelia tvrdia, že nedokážu pripraviť absolventov pre prax tak, ako by si želali, ďalší tvrdia opak a majú na to tiež svoje argumenty. V tejto súvislosti ministerstvo školstva presviedča verejnosť, že spoplatnenie výučby prinesie zlepšenie jej kvality. Samotní pedagógovia však s takýmto názorom nesúhlasia. Myslí si azda minister školstva Martin Fronc, že študent, ktorého hodnotenie závisí od učiteľa, ho bude kontrolovať a dožadovať sa vyššej kvality? - odznelo na stretnutí zástupcov študentských častí akademických senátov slovenských fakúlt s niektorými predstaviteľmi nášho vysokého školstva. Pritom spoplatnenie by sa nemalo premietnuť do nárastu miezd, takže ani pedagógovia nebudú týmto opatrením motivovaní. Preto sme oslovili dvoch významných vysokoškolských pedagógov a spýtali sa na ich názor.

„Tam, kde nie je potrebné sústavne kupovať nové prístroje, naši absolventi sú porovnateľní s rovesníkmi zo západných krajín. Svedčí o tom aj ich uplatnenie mimo Slovenska,“ hovorí rektor Univerzity Komenského (UK) v Bratislave František Gahér. „Iná vec je, že tam, kde zaostávame v kvalite prístrojov potrebných na výučbu, hrozí, že tú úroveň už nebudeme dosahovať.“ Rektor v tejto súvislosti upozorňuje, že na vysoké školy dáva štát z rozpočtu len 0,72 % hrubého národného dôchodku. V krajinách OECD, ktorej sme členom, je to však 1,33 %. „To znamená, že pri súčasnom ročnom rozpočte 8,3 miliardy korún nám do úrovne krajín OECD chýba sedem miliárd. Vláda si stanovila, že chce dosiahnuť vo financovaní školstva uvedenú vyššiu úroveň, čo znamená, že do roku 2006 by sme sa vyspelým krajinám mali vo financovaní škôl vyrovnať.“ F. Gahér pripomína, že ak by sa vysokoškolské štúdium spoplatnilo tak, ako si to predstavuje minister školstva, získalo by sa asi 800 miliónov korún, teda jedna osmina deficitu. „To znamená, že jedna osmina by mala umožniť výrazné skvalitnenie vysokého školstva. Mám o tom

vážne pochybnosti,

takto nemôže dôjsť k podstatnému skvalitneniu výučby. Je to riešenie len toho najhoršieho, ale nemôže to viesť k výraznému zlepšeniu,“ zdôraznil. Rektorská konferencia požaduje, aby základnú úroveň financovania škôl niesol na svojich bedrách štát. „Žiadame, aby toto bolo garantované v zákone,“ prízvukuje rektor a pripomína, že kvalita učiteľského zboru nie vždy dosahuje tú úroveň, ktorú by mohla. „V minulosti bolo štandardom, že najlepší absolventi boli ochotní ostať na škole. Ten stav sa zmenil, lebo to pre nich nie je lukratívne,“ dodal F. Gahér.

Člen Rady vysokých škôl Branislav Líška si myslí, že kvalita absolventov vysokých škôl súvisí aj so zamestnanosťou, ale je evidentné, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia si najľahšie nájdu prácu. „Príprava na vysokej škole je z hľadiska zamestnanosti veľmi dôležitá aj pre štát. Je evidentné, že študenti niektorých vysokých škôl, napríklad pedagogických fakúlt, nemusia po absolvovaní štúdia robiť priamo v rezorte, lebo tam nie sú dobré podmienky. Uplatňujú sa však v iných rezortoch. To závisí od ich rozvoja. Špičky, ktoré sa dokážu uplatniť v zahraničí, dokumentujú pripravenosť na takej úrovni, že by v tomto nemal byť výrazný problém.“ B. Líška zacitoval z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého sa kabinet okrem iného zaviazal na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokých škôl, čo nepochybne súvisí s kvalitou prípravy vysokoškolákov. „Čo je však najzávažnejšie,

sú tri stanoviská

akademickej obce - Rady vysokých škôl, študentov, ako aj Rektorskej konferencie. Teraz je problém, či minister školstva pôjde (v spoplatňovaní výučby) proti svojmu rezortu s niečím, s čím tento rezort nesúhlasí. Nemajú azda tieto tri zložky záujem, aby školy dobre fungovali? Veríme vôbec školám, že vedia, o čom hovoria?“ Od roku 1989 zvýšili vysoké školy na Slovensku, bez nárastu učiteľov a ďalších pracovníkov, svoju produktivitu na dvojnásobok. „Dokázal to náš priemysel, poľnohospodárstvo či doprava? Sme rezortom, ktorý dvakrát zvýšil svoje možnosti a stále nám hovoria, že sa musíme reformovať,“ pripomenul B. Líška.

do rámčeka do textu

Príklad zo života

Otec i matka sú poberateľmi dávok sociálnej pomoci, ako aj ich deti. Tie dostanú sociálne štipendium zo školy. Na druhej strane im štát o sumu štipendia zníži dávku sociálnej pomoci. Ak sa zavedie model štúdia podľa ministerstva školstva, zníži to dostupnosť vzdelania. V súčasnosti ide o 120 mil. Sk ročne, ktoré sú určené na sociálne štipendiá. Príjmovo je tak rodina na rovnakej hladine, takže študenti sociálnym štipendiom vlastne živia aj rodičov! Štipendium tak neslúži na zákonom stanovený účel. Tento stav mnohí považujú za nemorálny. Preto prišiel poslanec Národnej rady SR Róbert Madej s návrhom na novelu zákona o životnom minime, ktorý by mal túto absurdnosť vyriešiť.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.