Podmienky úspechu

Peter Kasalovský

V tomto týždni som dostal aj šesť listov, v ktorých mi naši čitatelia vysvetľujú, prečo nevyužijú príležitosť zúčastniť sa na plebiscite o vstupe SR do EÚ. Títo šiesti sú vzdelaní, nie neúspešní, a majú medzi štyridsať až štyridsaťsedem rokov. Dvaja z nich podnikajú, traja sú v štátnej službe a jeden má slobodné povolanie. Spoločný majú však názor, že celoeurópska integrácia smeruje jednak k strate národnej identity, ale aj k tomu, že relatívne bohaté štáty budú ešte bohatšie a tie ďalšie sa stanú chudobnejšie. Upozornili aj na to, že doterajšia rovnosť členstva sa neudrží a dominujúce postavenie si vynúti Nemecko, Francúzsko a možno aj Veľká Británia. Štyria vyjadrili aj taký názor, že SR nie je vôbec pripravená na podmienky EÚ. Vstup do Európskej únie považujú za neuvážlivý, pretože domáca ekonomika bude len a čoraz viac výlučne servisnou, miera nezamestnanosti je v horizonte piatich rokov neznížiteľná „korektným spôsobom“ a rozdiely medzi slovenským západom a východom sú priepastné. Všetci pisatelia prízvukovali, že SR nemá také finančné zdroje, aby zvládla „integračné vplyvy“, najmä v agrokomplexe a na vidieku, a, samozrejme, z hľadiska príjmov a kúpyschopnosti väčšiny obyvateľov. Naznačili aj možnosť znehodnotenia úspor obyvateľstva v dôsledku vstupu, ovplyvnenie cenovej hladiny spotrebného koša a nevyhnutných životných nákladov, ale aj kurzu koruny oproti euru. Piati zo šiestich sa obávajú, že dôchodky budú veľmi, veľmi nízke a takpovediac živnou pôdou na rast sociálnej nespokojnosti.

Traja zo šiestich pisateľov nevylúčili ani tú možnosť, že napokon podľahnú veľkosti integračnej myšlienky a budú hlasovať za vstup. Nazdávajú sa, že štáty, o ktoré sa EÚ rozšíri, budú robiť maximum pre to, aby neboli príliš dlho v pozícii nováčikov. Veľmi pozorne vnímali aj väčšinu názorov, ktoré odzneli v ankete Prečo Áno Európskej únii. Vytýkajú jej respondentom prílišné nadšenie z integračného procesu, či skôr optimizmus, a najmä „taktické mlčanie“ o negatívnych vplyvoch vstupu, ktoré podľa nich vyvolajú celospoločenské rozčarovanie a v konečnom dôsledku sklamanie. Dvaja z pisateľov sa vyjadrili v tom zmysle, že konečne pochopíme tvrdosť reality, a osobitne to, že ekonomicky silnejší nemajú, ale ani nebudú mať nikdy záujem na tom, aby ich ostatné štáty dobiehali. Pripomenuli nám informácie z iných médií o tom, že po vstupe pôjdu ceny potravín „nahor“ o tridsať až päťdesiat percent, nehovoriac už o liberalizácii cien energie a vody a celkových životných nákladov. Ďalšie zvyšovanie cien v dôsledku vstupu bude podľa nich vyvolávať čoraz ostrejšie konflikty medzi zamestnancami, resp. odbormi a zamestnávateľmi. Aj títo naši čitatelia, ktorých otvorenosť si ceníme, a v nijakom prípade nemienime znevažovať ich názory, či dokonca ich chápať ako spiatočnícke, vyjadrili znepokojenie z vládneho podceňovania obyvateľstva v jeho príprave na včlenenie sa do EÚ. Až na jedného majú názor, že „väčšina z chabej väčšiny“ odsúhlasí vstup, ale vláde sa jej prístup vráti ako bumerang.

Odhliadnuc od toho, že viaceré obavy sú opodstatnené, tak najväčšou je tá, že obyvateľstvo, najmä vekovo mladé, vníma vstup len a výlučne ako záležitosť odstránenia hraníc, voľného pohybu pracovnej sily a v konečnom dôsledku skvelých príležitostí na zlepšenie súčasnej životnej úrovne. Je presvedčené, že bude úspešné, a nedochádza mu, že čoskoro si bude musieť zvyknúť na to, že pre 90 % bude životným priestorom SR. Nestane sa v nijakom prípade víkendovým domovom, alebo trebárs letoviskom či dokonca tranzitným relaxačným zariadením na cestách za džobmi, ako si to dnes mnohí predstavujú. Až na výnimky budú na tom tak len tí solventní rodáci, ktorí sa samosplodili najrôznejšími spôsobmi od roku 1990. Pravdou je aj to, že časť z nich nekorektne, ba až kriminálne, a, samozrejme, v prospech samých seba a v neprospech republiky, teda všetkých ostatných občanov. Platíme za to dodnes miliardu za miliardou, ale aj problematickou výkonnosťou hospodárstva. To malo na viac, ale v celom rade prípadov sa dostalo do nesprávnych rúk. Vyskočili však do takých príjemných výšin, že nemusia rozmýšľať o takom dni, o mesiaci či o roku, ale ani o desaťročí z hľadiska svojich príjmov a nákladov na život de luxe. Je však otázkou, či práve títo súčasníci majú v sebe morálny záväzok postarať sa o realizáciu takých výziev, o ktorých trebárs na 153. klubovom mítingu hovoril veľvyslanec USA v SR R. Weiser. Naša úspešnosť v EÚ bude závisieť od toho, či budú tlačiť a starať sa o rozvoj ich vlastného štátu.

Veľká myšlienka je vskutku príťažlivá a nepochybujem, že zvíťazí aj v referendovom hlasovaní. Momenty, či skôr nie nemožné tendencie - praktiky, viditeľné viac či menej v celom období našej transformácie, ktoré spomínajú naši čitatelia, nie sú nijakou nezmyselnou fantáziou a do určitej miery budú pôsobiť. Preto bude veľmi dôležité, ako sa vyrovnajú s konkurenčnými podmienkami a s vyzývavou otvorenosťou trhu, ale aj jeho nebezpečenstvami domáci malí a strední podnikatelia, ale aj tisíce živnostníkov. V tom je aj zodpovednosť vládnej garnitúry, ktorá bude musieť optimalizovať podmienky na podnikanie, podporiť tie zámery, ktoré napomôžu novej výrobe a službám, pričom mimoriadny význam má rýchlosť budovania cestných a iných komunikácií a domáci cestovný ruch. Bude musieť veľmi starostlivo, vytrvale kontrolovať, ako sa s rozpočtovými zdrojmi narába, a či sa efektívne vynakladajú, a zároveň myslieť viac dopredu, aby sa čo najskôr priame aj nepriame investície zhodnocovali. Spomínaní čitatelia síce vyjadrili obavu, že vstupom do EÚ nenastane čas celorepublikových a regionálne nevyhnutných priorít, a nenastane čas skutočnej hospodárnosti s prostriedkami daňových poplatníkov. Ďalšie odkladanie samofinancovania vyšších územných celkov, a teda aj miest a obcí, je svojím spôsobom antidemokratickým aktom, z ktorého naozaj, v čom dávam našim čitateľom za pravdu, môžu vyvstať po včlenení sa do EÚ problémy nielen výsostne hospodárske, ale aj celospoločenské.

Je tu čas referendový a do určitej miery aj čas pre mierny strach z toho, či ako občianska spoločnosť sme schopní sústrediť sa na úspech a vnímať, že sa dostaví, keď budeme v našich snaženiach viac ako dôslední a nebudeme opomínať kontrolu tých, čo pracujú s financiami daňových poplatníkov. Tento moment momentov však stojí za to, aby sme súhlasili s integráciou a nepredlžovali beh za pelotónom, v ktorom každou sekundou strácame možnosť byť medzi prvými. Integrácia je teda aj výzvou dokázať si, a takpovediac zúročiť slovenský potenciál, ktorý je aj dnes zaujímavý.

Peter Kasalovský