Šetria muníciou?

Pozornosť väčšiny svetových ekonómov, analytikov, no najmä bankárov sa v priebehu tohto týždňa sústredila v hlavnej miere na zasadanie troch popredných centrálnych bánk, ktoré rozhodovali o ďalšom vývoji kľúčových úrokových sadzieb. Týždeň centrálnych bánk odštartovala v utorok americká centrálna banka FED, ktorá naplnila všeobecné očakávania a ponechala úrokové sadzby nezmenené na viac než štyridsaťročnom minime 1,25 percenta. Poprední predstavitelia FED-u si však zároveň pripravili pôdu na možné budúce zníženie úrokov svojimi varovaniami pred hrozbou deflácie. Druhou v poradí bola centrálna banka Veľkej Británie (BoE), ktorá rovnako ako Európska centrálna banka (ECB) rozhodovala o kľúčových úrokových sadzbách vo štvrtok. Prognózy analytikov opýtaných agentúrou REUTERS pritom hovorili mierne v prospech zníženia sadzieb, ktoré očakávalo 51 percent respondentov. V pozadí predpovedaného zníženia úrokov stáli obavy zo slabého rastu hospodárstva, ktoré však boli nakoniec vykompenzované prudkým oslabením libry na svetových devízových trhoch. Na rozhodnutie BoE ponechať kľúčové sadzby nezmenené na 48-ročnom minime 3,75 percenta reagovala väčšina trhov sklamane a očakáva rastúci tlak na ich zníženie.

Ako posledné boli známe výsledky zasadania ECB, ktorá o svojom rozhodnutí informovala iba niekoľko hodín po BoE. Európska centrálna banka vo štvrtok naplnila všeobecné očakávania, keď ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené na historickom minime 2,50 percenta. Rastúce špekulácie trhu o prekvapujúcom znížení sadzieb, založenom na tlaku posilňujúceho sa kurzu spoločnej európskej meny a nepriaznivých vyhliadkach hospodárstva eurozóny, sa tak ukázali ako predčasné. Rozhodnutie ECB tak iba potvrdilo nedávne vyhlásenia jej popredných predstaviteľov, že historicky najnižšia úroveň kľúčových úrokov nestojí v ceste rýchlejšiemu tempu hospodárskeho rastu. Väčšina analytikov je však presvedčená, že Európska centrálna banka chce s týmto krokom počkať až do budúceho mesiaca. V priebehu dňa sa malo uskutočniť vystúpenie prezidenta ECB Wima Duisenberga, ktorý mal prezentovať výsledky päťmesačnej štúdie o dosahu monetárnej politiky banky na rozhodovanie, týkajúce sa zmeny kľúčových úrokových sadzieb. Rozhodnutie ECB ponechať sadzby nezmenené síce naplnilo všeobecné očakávania, no zároveň zdvihlo vlnu nových špekulácií, čo sa týka jej júnového zasadania, ktoré by malo vyústiť do zníženia sadzieb až o 50 bázických bodov. Problematickým by mohol byť práve posilňujúci sa kurz eura na devízových trhoch, ktorý sa oproti doláru vyšplhal na nové štvorročné maximum. Ako konštatoval jeden z analytikov, ak chce Európska centrálna banka kompenzovať silnú domácu menu, musela by znížiť úrokové sadzby aspoň o jedno percento. Svedectvo o nelichotivom stave ekonomiky eurozóny podávajú aj výsledky makroekonomických ukazovateľov členských krajín, ktoré zápasia s hrozbou recesie v priemyselnom a služobnom sektore.

Peter Machala