FOND POD PAĽBOU

Recyklačný fond je unikátom tak v Európe, ako aj vo svete, tvrdia predstavitelia viacerých samosprávnych organizácií nášho obchodu, združení, zamestnávateľských zväzov, Potravinárskej komory Slovenska a ďalších inštitúcií. Podľa ich názoru zástupcovia Európskej komisie Slovensko už otvorene upozornili, že predstavy ministerstva životného prostredia v oblasti odpadového hospodárstva vzbudzujú obavy. „Napriek tomu bola do Národnej rady SR predložená ďalšia nekoncepčná a horúcou ihlou šitá zmena - návrh na doplnenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Táto nepriama novela odpadovej legislatívy neúmerne rozširuje právomoci Recyklačného fondu. Ten pritom už v súčasnosti negarantuje splnenie cieľov obalovej smernice Európskej únie do roku 2007, nerieši celkový tok druhotných surovín a nemotivuje uplatňovať separovaný zber v obciach,“ konštatuje sa v informácii, ktorú nám včera poskytli niektorí predstavitelia spomínaných organizácií. Ako nás informovali, „jediným cieľom Recyklačného fondu je vyberanie financií. Za prvých dvanásť mesiacov svojej existencie nepodporil ani jeden projekt. Sám si určil kritériá na výber najlepších, čo vytvára podhubie na korupciu a klientelizmus“. Vzhľadom na vysoký

podiel neplatičov,

najmä zo strany dovozcov, sa paradoxne domáci výrobcovia, ktorí si plnia svoje povinnosti, dostávajú do nevýhodnej pozície. „Doteraz chýba dôkladný kontrolný mechanizmus na hospodárenie s prostriedkami fondu. Jediný, kto skutočne vie, ako sa z takmer miliardou korún, vyzbieranou ročne, nakladá, je dozorná rada fondu. Žiadny iný orgán vrátane Najvyššieho kontrolného úradu nemá nad fondom kontrolu,“ zdôrazňujú kritici odpadovej legislatívy a tvrdia, že Recyklačný fond tak rozširuje svoj negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku.

Predseda Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie Radovan Pekník citoval aj generálneho riaditeľa Európskej komisie pre regionálny rozvoj Luiza Rieru, ktorý povedal, že „predstavy Ministerstva životného prostredia SR v oblasti odpadového hospodárstva vzbudzujú obavy“. Podľa R. Pekníka ten, kto do fondu platí, je diskriminovaný a potrestaný. Fond nemá vnútorné mechanizmy, aby mohol tieto nedoplatky vymáhať. „Je to hybrid, ktorý len skoncentruje nemalé financie a nejakým veľmi zvláštnym spôsobom ich ďalej rozdáva,“ zdôraznil, pričom poukázal na to, že

nie je možné

zistiť, ako fond hospodáril, koľko vynaložil na vlastnú správu, čo sa deje s úložkou. Na fond sa nevzťahuje ani audit o štátnej správe. Kritiku adresoval aj novele zákona o integrovanej prevencii, ktorá má zmeniť zákony o odpadoch a obaloch, čo považuje za zákerné a rafinované. Recyklačný fond sa má na základe toho stať zúčtovacím centrom pre zálohy za nevratné obaly. Ak by takéto centrum malo vzniknúť, tak by za jeho riadenie mal byť zodpovedný obchod a výroba. „Fond mal zriadený účet v súkromnej banke. Podľa zákona o odpadoch bol povinný ho zriadiť v Národnej banke Slovenska,“ dodal R. Pekník.

Podpredseda Potravinárskej komory Slovenska Vladimír Šinák hovorí, že na Slovensku už niet takmer nikoho, kto by neodmietal sústavu zákonov a vykonávacích predpisov o odpadoch a obaloch alebo ich zásadne nechcel novelizovať. O viacerých problémových častiach tejto legislatívy stále komunikujú s poslancami NR SR, vládnymi úradníkmi, zástupcami ministerstva životného prostredia atď. Mnohí im hovoria, že táto legislatíva môže byť vážnym problémom pre rozvoj podnikania, ale vraj, čo s tým majú robiť. „Z nášho hľadiska treba aproximovať legislatívne normy EÚ a nevymýšľať si vlastné riešenia, ako to vymyslelo ministerstvo životného prostredia.“

Prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak kladie v tejto súvislosti poslancovi NR SR Petrovi Muránskemu cez médiá otázku, že keď asociácia zamestnávateľských zväzov odmieta novelu spomínaného zákona, keď ju odmieta aj predseda správnej rady fondu a tvrdí, že fond nie je schopný zabezpečiť fungovanie zúčtovacieho centra od 1. januára 2004, koho vlastne v tejto veci v parlamente zastupuje. Či bez odbornej konzultácie je možné poslancom, ktorí

nie sú odborníci

na životné prostredie a odpady, predložiť novelu zákona „neserióznym a vulgárnym spôsobom, aby nevedeli, čo idú schvaľovať“.

V stanovisku Recyklačného fondu, o ktoré sme požiadali, sa o. i. hovorí, že „takéto tvrdenia, ktoré sú pravdepodobne reakciou na domnelé posilňovanie pozícií Recyklačného fondu, vyplývajúce z pripravovaného návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ovzdušia, bez argumentov a dôkazov, ktoré by bolo možné overiť, sú iba neserióznymi vyhláseniami s cieľom poškodiť meno našej organizácie a negatívne ovplyvniť verejnú mienku. Recyklačný fond doteraz dôsledne a zodpovedne plní všetky svoje úlohy a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z príslušných zákonov. Po svojej jedenapolročnej existencii sa vie preukázať konkrétnymi výsledkami a vie dokázať svoju opodstatnenosť v systéme odpadového hospodárstva v SR. Dôkazom môže byť 105 schválených žiadostí s pridelenými prostriedkami v hodnote viac ako 280 mil. Sk, ako aj 115 žiadostí, ktoré sa v súčasnosti posudzujú. Mimochodom, jednou z inštitúcií, ktorá sa uchádzala o prostriedky z Recyklačného fondu, bol aj Zväz obchodu. Na základe rozhodnutia správnej rady mu fond poskytol finančnú dotáciu na projekt podpory logistiky separovaného zberu PET fliaš“. Šéfredaktor Hospodárskeho denníka v uvedenej záležitosti oslovil ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa a šéfa Recyklačného fondu a požiadal ich o stanovisko a názory k týmto otázkam.

Vladimír Turanský