PODĽA ZNENIA ZÁKONA

„Historicky sa situácia vyvinula tak, že naším najväčším partnerom v tomto regióne je maďarská spoločnosť MOL. Dokonca Yukos v marci uzatvoril s maďarským koncernom MOL zmluvu o spoločnej ťažbe v západnej Sibíri. Licenciu na ťažbu ropy v uvedenej oblasti vlastní spoločnosť ZMB, ktorej 50-percentný podiel patrí MOL,“ zdôraznil riaditeľ zastúpenia spoločnosti Yukos pre strednú a východnú Európu Imre Fazakas. Realizácia projektu na ťažbu ropy si vyžiada 400 mil. USD. Táto suma je rozpočtovaná na obdobie dvoch až troch rokov a MOL z nej uhradí polovicu. Slovnaft Bratislava nebude mať žiadne priame výhody zo spoločnej ťažby, konkrétne pokiaľ ide o vplyv na ceny ropy. Na druhej strane je podľa I. Fazakasa možné hovoriť o vedľajších efektoch, pretože MOL je majoritným akcionárom Slovnaftu. Ak teda MOL dosiahne, aj vďaka spoločnému podniku ZMB, kladné hospodárske výsledky, tak Slovnaft môže získať určité výhody. I. Fazakas zdôraznil, že Yukos Oil Company je v súčasnosti najväčšou ruskou ropnou spoločnosťou z hľadiska produkcie ropy. V posledných dvoch rokoch sa začal zaujímať aj o trhy s ropou mimo územia Ruska. V septembri 2002 prostredníctvom svojej 100-percentnej dcérskej spoločnosti odkúpil zostávajúci 26,85-percentný podiel v litovskej rafinérii AB Mažeikiu Nafta. V apríli minulého roka spoločnosť Yukos definitívne získala 49 % akcií spoločnosti Transpetrol Bratislava a zároveň sa ujala manažérskych právomocí. „Už prvý rok nášho pôsobenia v Transpetrole priniesol pozitívne výsledky, ktoré

sú na osoh

oboch akcionárov, čiže Yukosu a slovenského štátu (vlastní 51 % akcií Transpetrolu). Zefektívnením výrobných činností, ako aj riadenia sme v porovnaní s plánom dosiahli až o 22,5 % vyšší zisk Transpetrolu,“ povedal čerstvo vymenovaný riaditeľ slovenského zastúpenia s obchodným názvom Yukos Finance B.V. - Ján Krídla, ktorý zastupuje Yukos už od začiatku jeho pôsobenia v SR. Na našu otázku, ako zmluvné dokumenty o privatizácii riešia podieľanie sa Transpetrolu na vybudovaní povinných - 90-dňových zásob ropy a ropných produktov, nám povedal, že kúpna zmluva o predaji 49 % akcií Transpetrolu tento problém rieši. Už v súčasnosti Transpetrol zabezpečuje skladovanie ropy a investuje do vybudovania ich zásoby. „Slovensko vôbec ešte nespĺňa podmienky na vytvorenie povinných zásob ropy. Treba však dodať, že vybudovanie dodatočných skladovacích kapacít v oblasti ropy nie je výlučne v kompetencii Transpetrolu. To treba podčiarknuť,“ dodal J. Krídla. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovnaft v minulosti nakupoval ruskú ropu prostredníctvom tendrov od rôznych dodávateľov a Yukos k nim nepatril, zaujímalo nás, či sa v blízkom čase situácia zmení a tiež, či už sú na tento rok podpísané

zmluvy o preprave

ropy medzi Slovnaftom a Transpetrolom. I. Fazakas povedal, že zmluvy sú už podpísané. „Výber dodávateľov nesúvisí s Yukosom, ale so zmenami v Slovnafte. „Pokiaľ viem, MOL a Slovnaft chcú vytvoriť spoločnú, jednotnú stratégiu získavania dodávok ropy. Vychádza to zo skúseností spoločnosti MOL založených na priamych zmluvách medzi vlastníkmi ropných ložísk a dodávateľmi ropy. Spôsob, ktorý využíval Slovnaft, sa práve v týchto dňoch mení,“ povedal I. Fazakas. Hoci tiež dodal, že od začiatku tohto roka už aj Yukos, ako jeden z viacerých dodávateľov, dodáva Slovnaftu ropu, konkrétne čísla a objemy odmietol uviesť. Rešpektuje Slovnaft a bez jeho súhlasu nechce zverejniť viac informácií. V súvislosti s doprivatizáciou strategických podnikov na Slovensku, ku ktorej sa priklonila aj koaličná rada, I. Fazakas dodal: „Čakáme na návrh slovenskej vlády a podrobne monitorujeme situáciu. Doprivatizáciu, aj Transpetrolu, brzdí legislatíva. Až keď sa zmení príslušné znenie zákona, môžeme byť konkrétnejší.“ Potvrdil však záujem Yukosu zvýšiť podiel v Transpetrole. Pokiaľ ide o naplnenie strategických zámerov Yukosu, ktoré smerujú k rozširovaniu nových trhov, I. Fazakas vysvetlil, že ich

úsilie dodávať

cez ropovod Družba ropu do Nemecka zatiaľ brzdí najmä fakt, že nemecké rafinérie nie sú postavené na spracovanie ruskej ropy. „Aj keď vyriešiť tento problém nebude technicky ľahké, projekt ešte žije, nezomrel,“ dodal I. Fazakas. Určité spomalenie v napredovaní priznal aj pri projekte prepojenia ropovodov Družba a Adria. Za najvýznamnejší obaja zástupcovia Yukosu označili projekt výstavby ropovodného systému na prepravu ropy cez morský terminál v blízkosti Murmanska, ktorý pred niekoľkými týždňami schválila ruská vláda. Z východosibírskych nálezísk budú dodávať ropu aj do Číny. Ak sa podarí splniť stanovený cieľ a Yukos obsadí východosibírsku oblasť (dosiaľ sa ťažba sústreďuje na západosibírske ložiská), stane sa jedným z najvýznamnejších hráčov vo svetovom obchode s ropou. Projekt Murmansk zabezpečí ťažbu ropy na 50 rokov a ročná kapacita dodávok bude okolo 120 - 150 miliónov ton. Na ilustráciu dodajme, že ropovodom Družba pretečie za rok 5 až 10 miliónov ton ropy.

Zdena Rabayová