Návraty k dirigizmu

Vláda SR v stredu schválila návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý spúšťa dôchodkovú reformu v SR s rýchlejším zvyšovaním dôchodkového veku na 62 rokov ako predpokladala pôvodná verzia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak lakonicky - akoby sa nič nedialo - sa začínala agentúrna správa a je na škodu, že neposunula hneď a zaraz hranicu veku budúcich dôchodcov trebárs na 67 rokov, ktoré sa stanú čoskoro realitou vo vysnívanom Švajčiarsku. Teda rovno na hranicu priemernej "životnosti" slovenského muža. Postupné zvyšovanie hranice zákonného veku odchodu do dôchodku nie o 6, ale 9 mesiacov každý rok od januára 2004 navrhol rezortný minister Ľudovít Kaník priamo na vláde bez konzultácie s koaličnými partnermi, čo podráždilo SMK. Jej členovia vo vláde sa hlasovania o návrhu zákona zdržali. Avšak väčším problémom sa stane to, že sa predkladateľ zákona a de facto vláda nedohodli (či dokonca nerokovali) s odbormi a zamestnávateľmi. Akoby tripartita bola už minulosťou, čo síce nie je vylúčené za súčasného pomeru síl v parlamente, ale za daného vývoja životných nákladov a v konečnom dôsledku tiež kvality života väčšiny je to správanie sa viac ako neprezieravé, resp. nebezpečné. Z doterajších mediálnych výstupov nielen rezortného ministra, ale aj jeho spolupracovníkov ohľadne kardinálnych reforiem natieraných silnou a fosforeskujúcou ružovou vystupujú odrazu najrôznejšie zmeny, ktoré sa nedajú vnímať ako kozmetické úpravy. Vláda, pokiaľ sa chce vyhnúť reformám na spôsob „ak - tak“, by mala zvážiť ich oponentúru zahraničnými odborníkmi z renomovanej firmy.

Nový zákon, pokiaľ ho parlament schváli, a ktorý by mal zmeniť priebežný systém financovania dôchodkov podľa Ľ. Kaníka, naopak, zvýši priemernú mieru náhrady predošlého príjmu zo súčasných 40 na 50 %. Konkrétna suma dôchodku bude závislá od počtu odpracovaných rokov a zárobku, z ktorého bude občan počas svojho pracovného života odvádzať poistné. Čierne na bielom, ale nepôsobí veľmi to optimisticky a už vôbec nie ako reformný zázrak. Dlhší aktívny život, ako predpisuje vládny návrh zákona, bude štát oceňovať bonusom rovnako vo výške pol percentného zvýšenia výmery dôchodku za každý nadrobený mesiac. „Každý rok navyše teda prinesie občanovi 6-percentné zvýšenie dôchodku,“ vyhlásil Ľ. Kaník, ktorý je presvedčený, že táto zmena prinesie vo väčšine prípadov rozhodnutie zotrvať dlhšie v aktívnom veku a neponáhľať sa s odchodom do dôchodku. Túto cestu považuje za lepšiu ako direktívne stanovovanie dôchodkového veku, ktorý mnoho európskych krajín už zvýšilo na oveľa viac ako je v SR navrhovaných 62 rokov. Otázkou však je, či každoročné zvýšenie dôchodku pokryje medziročné zvýšenie životných nákladov. Do akej miery je korektný predpoklad, že bude práce pre ľudí v dôchodkovom veku aspoň toľko, koľko je jej v súčasnosti, to je rébus aj pre zdatnejších odborníkov v tejto sfére ako sú tí naši. Majú síce snahu o reformné konanie, ale na horizonte akoby nevideli, že priemerný dôchodok v SR je v súčasnosti 150 EUR a v susednom Rakúsku minimálny 700 EUR.

Od januára by sa malo podľa tohto vládneho návrhu zákona odvodové zaťaženie zamestnávateľov, aj keď v menšej miere ako ministerstvo pôvodne plánovalo. „Okruh verejných financií nepustí,“ odôvodnil minister pokles odvodov nie o 3,75, ale 3,25 percentuálneho bodu. Predpokladá však, že hospodársky vývoj umožní v nasledujúcich rokoch ďalšiu redukciu odvodov. O dva body sa zamestnávateľom znížia odvodové povinnosti na nemocenské poistenie, keďže namiesto Sociálnej poisťovne budú hradiť prvých desať dní práceneschopnosti svojich zamestnancov. Toto riešenie je problematické a vskutku nemá logiku. Od jedenásteho dňa, ako predpokladá zákon o náhrade príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vláda schválila v jednom balíku so zákonom o sociálnom poistení, bude už nemocenské tak ako doteraz vyplácať poisťovňa. O 1,25 bodu sa zamestnávateľom znížia odvody na poistenie v nezamestnanosti, hoci pôvodne to malo byť o pol bodu viac. Zamestnancom sa naopak o 0,6 percentuálneho bodu odvodové zaťaženie od januára zvýši, keďže namiesto súčasných 6,4 % na dôchodkového zabezpečenie budú odvádzať na starobné a invalidné poistenie 7 % zo svojich miezd. Minister Ľ. Kaník to vysvetľuje tým, že sa vyrovnáva zaťaženie zamestnávateľov a zamestnancov. Je to neveľmi medializovaný a ozajstný jánošíkovský počin.

K zmenám by malo dôjsť podľa tohto vládneho návrhu zákona od 1. januára 2004 aj v samotnom riadení Sociálnej poisťovne, ktoré od terajšej správnej rady a riaditeľa ako štatutára prevezme 5-členná rada riaditeľov menovaná vládou. „Sčasti zostane zachovaný princíp návrhu kandidátov pre sociálnych partnerov, ale v menšom rozsahu ako to bolo v súčasnej správnej rade poisťovne,“ doplnil Ľ. Kaník.

Inou pravdou je, že takéto riešenie by zahodilo výsledky Sociálnej poisťovne, ktorá by stratila svoj charakter a výkonná moc štátu by sa tak dostala k financiám poistencov a zamestnávateľov. Takto si vysvetlil a interpretuje rokovania s AZZZ SR o kreovaní orgánov Sociálnej poisťovne minister Ľ. Kaník. Štát ako dodávateľ necelých piatich percent financií do Sociálnej poisťovne by sa stal jej dominantným hráčom. Ide o princíp, ktorý musí znepokojiť všetkých platiteľov poistného, nech by bol držiteľom štátnej moci ktokoľvek. Za takúto perestrojku by sa nemusel hanbiť ani Gorbačov či ktorýkoľvek iluzionista alebo hráč sorosovského typu. Netrvalo by veľmi dlho a boli by sme presvedčovaní, že niet prostriedkov na citeľné zvyšovanie dôchodkov, ktoré napríklad navrhuje v tomto roku až na osem percent terajší manažment Sociálnej poisťovne, čo je prejav charakternosti a mravnosti voči minulým generáciám.

Karol Vlk