Komu leží „jama“ v žalúdku?

Komentuje Jozef Kunik

Slovenskí železničiari majú v týchto dňoch čo robiť s dvoma kauzami. Po prvé, je to zneužitie miliardy korún z úveru krytého štátnou zárukou v roku 2001, keď použili peniaze na ciele v rozpore s uznesením vlády. Keď sa najviac hľadal zodpovedný za tento krok, prišla nečakávaná správa o demisii generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu. Podľa samotného generálneho riaditeľa, dôvodom jeho odstúpenia bol zdravotný stav. Dohady o tom, že za Saxovým krokom stoja zistenia kontroly ministerstva financií, odmietol minister rezortu P. Prokopovič. Zainteresovaní odborníci majú na odstúpenie L. Saxu svoj názor. Podľa nich išlo o principiálny postoj L. Saxu k potrebe modernizácie a bezpečnosti železničných tratí, tunelov atď. Samozrejme, modernizácia železničnej infraštruktúry stojí nemalé peniaze a náš štátny rozpočet, ktorý ružovými okuliarmi nadnesene odhadol Ivan Mikloš, na modernizáciu alebo bezpečnosť tratí nemá. Chlapsky je preto čestne odstúpiť, než niesť zodpovednosť za to, čo nemožno ovplyvniť, navyše, keď zdravotný stav L. Saxu skutočne nie je na jednotku. Druhou kauzou je tzv. jama. Ide o nedokončenú stavbu ŽSR a ZSSK na rohu bratislavských ulíc Šancova/Žabotova. Celkové náklady vynaložené na budúcu administratívnu budovu dosiahnu do júna tohto roka, keď sa očakáva pozastavenie prác zo strany železníc, 66 miliónov korún. Na jej finálne ukončenie sa pôvodne uvažovalo s pol miliardou, na stavbu, ktorej dokončenie odmietol minulý rok minister MDPT Pavol Prokopovič, zverejnili železnice v uplynulých dňoch formou inzerátu, verejnú súťaž. Odborníci však už teraz vravia o iracionálnom predaji, pretože pracovníci ŽSR i ZSSK v súčasnom období sídlia na mnohých miestach v Bratislave. Prenájom, ktorý platia za tieto priestory, dosiahne za šesť rokov sumu, akú by potrebovali na stavbu celej novej budovy.

Na prekvapenie proti predaju je aj „večný súper“ zamestnávateľov, prvý podpredseda Odborového združenia železničiarov a súčasne člen správnej rady Železníc SR Peter Rozložník. Tento odborový predák už dávnejšie označil minuloročné rozhodnutie ministra Pavla Prokopoviča o predaji stavby za „nezmyselný a politicky motivovaný krok“. Občanom sa totiž nedávno pri štrajku železničiarskych odborárov podsúvala informácia, že hoci sa rušia regionálne trate, železničiari na honosnú budovu peniaze majú. Pritom o stavbe budovy sa rozhodlo roky predtým a navyše ZSSK chcela výstavbu svojej veľmi potrebnej centrály financovať zo zisku z nákladnej dopravy. „Som veľmi zvedavý, kto stavbu kúpi,“ dodal odborársky boss P. Rozložník, ktorý bude hlasovať proti predaju. rozostavanej budovy. Predbežný záujem prejavilo o kúpu budovy trinásť záujemcov. Predstavitelia železníc po 20. júni odporučia rezortnému ministerstvu na schválenie dve najlepšie ponuky, pričom konečné slovo má vláda. Bude skutočne zaujímavé sledovať, kto rozostavanú budovu kúpi, v akej spojitosti bude s tou či inou ekonomickou skupinou alebo s tou či inou politickou stranou.