Družstvo, ktoré nemá dlhy

Štát, ktorý nepodporuje výrobu potravín, nie je dobrým štátom

Poľnohospodárske družstvo v Piešťanoch už niekoľko rokov patrí medzi tie podniky, ktoré aj v zložitej ekonomickej situácii slovenského poľnohospodárstva žijú bez dlhov. Družstvo hospodári na 785 hektároch celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Novým predsedom sa v tomto roku stal Miroslav Haring, agronóm s takmer tridsaťročnými skúsenosťami v rezorte poľnohospodárstva. „Poznal som zázemie družstva s kvalitnými odborníkmi a so špičkovými podmienkami, štruktúru výroby, funkcie som sa nebál, hoci práca v poľnohospodárstve v súčasnosti je veľmi nevďačná. Prišla veľmi zlá doba. Navyše tento rok nám nepraje ani počasie, ujma v základných obilninách je už teraz istá. Hoci si teraz netrúfam odhadnúť, aké veľké straty zaznamenáme. Tí, ktorí majú ešte pšenicu,

nepredával by som,

bude dobre platená,“ hodnotí situáciu i svoje rozhodnutie nový predseda piešťanského družstva. Družstvo pestuje na 165 ha ozimnú pšenicu, na 230 ha jačmeň, na 100 ha cukrovú repu, kukuricu na zrno na 50 ha, osivovú kukuricu na 35 ha a na 70 ha slnečnicu. Nepriazňou počasia vypadla z 90 hektárov repka olejná, ktorú síce nahradili inými plodinami, ale priame škody predstavujú 1,8 mil. Sk. Pre živočíšnu výrobu pestujú na 20 ha jarné miešanky a na 50 ha viacročné krmoviny, ktoré sú jediným zdrojom bielkovín. „Pre túto stratégiu sme sa rozhodli z dôvodu získavania väčšieho množstva bielkovín do potravy, čo sa odzrkadlí v zložení mlieka, ktoré musí obsahovať minimálne množstvo bielkovín 3,2 %. Bielkoviny sme doteraz nahrádzali sójou. Tú treba kupovať a, samozrejme, sa zvyšujú náklady. V týchto dňoch chceme uskutočniť prvú kosbu a naším cieľom je 50 ha lucerny zasenážovať tak, aby sme získali pre hovädzí dobytok celoročnú konzervovanú kŕmnu dávku v objeme 400 ton. Mali by sme tým predísť stresom zvierat.“ Rokmi vybudovaný stabilný zoznam odberateľov produktov rastlinnej výroby prispieva nielen k obojstrannej spokojnosti, ale hlavne dáva družstvu potrebnú finančnú istotu. Horšia situácia je v živočíšnej výrobe. Celoslovenský problém nízkych

výkupných cien

bravčového mäsa núti aj v Piešťanoch pristúpiť k úsporných opatreniam, keďže na každom kilograme družstvo stráca minimálne desať korún. „Na vine sú rozhodnutia štátu, ktoré umožňujú import lacného mäsa a mlieka zo zahraničia a slovenskí prvovýrobcovia sú tak odstavení. Preto je nevyhnutná colná bariéra. Ďalším problémom sú obchodné siete, ktoré predražujú výrobky. Kritika zákazníkov na vysoké ceny však padá na naše hlavy.“ Navyše, niekoľko rokov nedosahované výsledky v chove odstavčiat ošípaných prinútili nové vedenie družstva k radikálnejším zmenám. Z dvoch stoviek kusov prasníc prejdú na intenzívnejšiu výrobu so 120 kusmi určenými na produkciu, čím chcú docieliť vyrovnanie strát z minulosti a zvýšenie odstavu na prasnicu 18 - 20 kusov ročne. Stádo dojníc predstavuje asi 110 kusov, ktoré ročne vyprodukujú takmer 600-tisíc kilogramov mlieka vo výbornej kvalite. Ročne na bitúnok odovzdajú 150 býkov, pretože podľa Miroslava Haringa ich cena je dobrá, budú v tomto chove pokračovať, hoci prvotná myšlienka bola jeho redukcia či likvidácia. Navyše, mäso na Slovensku bude vždy významnou súčasťou jedálneho lístka. Investície posledných štyroch rokov predstavovali sumu 17 mil. Sk, vďaka predošlému predsedovi smerovali do rekonštrukcie dojárne na formu voľného ustajnenia s výbehom, do výstavby

novej dojárne

a opravy strechy na skladoch, na opravu odchovne odstavčiat s plnoautomatizovaným kŕmením, kúpy kŕmneho voza, repnej vyorávacej súpravy, traktorov a ďalšej techniky, takže súčasné vedenie sa bude venovať len menším rekonštrukčným prácam na objektoch skladového hospodárstva a jedinou väčšou položkou v tomto roku bude nákup dvoch strojov na spracovanie objemových krmív v sume do 350-tisíc korún. Práve investície do rekonštrukcií a kúpy nových technológií sú jedinou cestou ako modernizovať kŕmne cesty a definitívne vylúčiť manuálnu prácu s lopatou. V družstve pracuje 53 zamestnancov, z nich je 32 členov družstva. Budúcnosť by však mala priniesť racionalizačné opatrenia aj v tejto oblasti tak, aby družstvo bolo životaschopným subjektom. Ako vníma budúcnosť družstva nový predseda? „Vďaka prezieravej investičnej aktivite v minulom období sme dobre

vybavení strojovo

a moderne na jednotlivých výrobných pracoviskách. Odhadnúť ďalší vývoj aj v súvislosti so vstupom do Európskej únie je ťažké. Stabilizácia nášho rezortu je však nevyhnutná. Štát, ktorý nepodporuje výrobu potravín, nie je dobrým štátom. Naše družstvo má charakter prímestského družstva a viem, že prežije, no myslím si, že ak sa situácia neobráti v náš prospech, mnohé slovenské družstvá zaniknú.

Zora Petrášová