Sú na tom horšie ako susedia

Na odvrátenie kolapsu agrokomplexu potrebujeme 1,5 mld. Sk

Poľnohospodárov čaká v tomto roku skorá žatva, ale veľmi smutná. Očakáva sa, že úroda bude o 20 až 30 % nižšia z dôvodu sucha, ako sa predpokladalo a to aj keby prišli výdatnejšie zrážky. Za celé vegetačné obdobie neboli na Slovensku krajinské dažde, len búrkové. Preto zásoby vlahy v pôde sú regionálne veľmi rozdielne. K tomu treba prirátať výpadky v príjmoch za mlieko, ktoré sú už teraz za tento rok stámiliónové. V bravčovom mäse presiahnu podľa agropodnikateľov straty asi miliardu korún a tak by sme mohli pokračovať. Daňová reforma podľa predstaviteľov poľnohospodárskych samosprávnych orgánov akoby chcela povedať: Ak ešte vládzete, tak potom už vládať nebudete. Navŕšenie spotrebnej dane z pohonných hmôt im spôsobí v tomto roku ďalší

nárast nákladov

okolo 350 mil. Sk. Nehovoriac o dani z piva, o tom, čo urobí so spotrebou potravín daň z pridanej hodnoty. V prípade jej zvýšenia na 19 % budeme v nej pred Českom o 14 % a Rakúskom 9 %. Takéto prvenstvá sú však pre občanov neželané. V tejto situácii premiér na prejavovanie nespokojnosti agropodnikateľov hovorí, že je to z ich strany nečestná hra... Tí ale kontrujú. „Ako si máme vysvetliť, keď sa vrátime od premiéra a dostaneme ubezpečenie, že bude tých 55 % (priamych platieb), hoci do vlády na schválenie vo východiskách rozpočtu na rok 2004 išlo len 40 %? Ako máme chápať ubezpečenia, keď sa nič nezmenilo na pôvodnom východiskovom dokumente, ku ktorému sme hneď zaujali kritické stanovisko?“

Do uvedenej situácie zasiahlo aj schválenie tzv. zjednodušeného systému platieb pre poľnohospodárov z EÚ. Ide o východisko z núdze prijaté vládou, aby neboli ohrozené naše príjmy z únie. Tento systém však môže poškodiť práve tých poctivých a snaživých. Pritom navyše obchodné reťazce

tlačia ceny dole,

a tak prvovýroba už nemá kam uhnúť. Bez ohľadu na formu podnikania, či je družstevná, alebo súkromná. Predstavitelia práve tých samostatne hospodáriacich, drobných zdôrazňujú, že niet inej cesty, len sa spojiť za svoje spoločné záujmy. Kto by bol čakal po prvej polovici 90. rokov minulého storočia a vtedajších snahách rozbiť väčšie farmy na malé, že teraz všetci spoločne budú hovoriť jedným hlasom a podporovať sa? Niektorí agropodnikatelia sú v situácii, že dokonca aj teraz, keď letné horúčavy každým dňom zmenšujú budúci krajec domáceho chleba uvažujú, či majú vôbec zavlažovať. Lebo ani závlahy niektorí nedokážu finančne utiahnuť. V tejto súvislosti hovoria, že agrokomplex sa dostal za uplynulých trinásť rokov do vôbec najhoršej situácie.

V týchto dňoch začínajú pracovať expertné skupiny zriadené agrárnou samosprávou, ktoré v priebehu štyroch až piatich dní pripravia podklady pre vládu. V nich bude žiadosť o pomoc pri odškodnení vyorávok zo začiatku tohto roka na ploche 100-tisíc hektárov a o kompenzáciu prepadov tržieb v živočíšnej výrobe. Tento problém v okolitých krajinách dokázali riešiť. Napríklad česká vláda minulý týždeň na rokovaní s agrárnou komorou prisľúbila poľnohospodárom nielen požadovaných 55 % priamych platieb po vstupe do EÚ, ale

za zničenú úrodu

aj 1,2 mld. Sk ako odškodnenie. Ďalšie dve miliardy ide český kabinet hľadať v mimorozpočtových zdrojoch na zmiernenie negatívneho dôsledku vývoja cien v poľnohospodárskej prvovýrobe. Naši poľnohospodári upozorňujú politikov aj na ďalšiu vec. Európske štrukturálne fondy nie sú samospasiteľné. Ich kofinancovanie vyžaduje, aby podniky, ktoré pripravia projekty, boli ziskové, boli schopné žiť. Nie sú pre tých, ktorí sa nedobrovoľne chystajú na zánik. Nejde teda o pobádacie fondy pre upadajúcich, ale pre úspešných. A to je pre nás vážne memento. Takže ak vláda bude (až) odteraz pravidelne kontrolovať svojho podpredsedu zodpovedného za koordináciu predvstupových aktivít a čerpanie eurofondov, ľahko v prípade poľnohospodárstva zistí, kde sa stala podstatná chyba. Len aby potom už nebolo neskoro nielen pre koordinátora, ale najmä poľnohospodárov.

Im nikto nemôže vytýkať, tak ako niektorým odborárom, 60-tisícové či vyššie platy. Ich priemerný zárobok je 10 680 Sk, čo spoločne s učiteľmi zaraďuje tento sektor na jedno z posledných miest. Je to 69 % z priemeru v hospodárstve republiky. Za túto plácu však nerobia osem, ale v priemere okolo desať hodín denne a počas sezóny aj viac. V prepočte to znamená, že v agrokomplexe je hodinová mzda vôbec najnižšia a dosahuje približne len 50 % celoštátneho priemeru.

Vladimír Turanský

do textu

Ani požadovaných 55 % možných priamych platieb našim agropodnikateľom

(z úrovne západných farmárov) nezodpovedá matematickému 100 % mínus 45 %,

lebo naše priemerné hektárové úrody sú nižšie ako v západných štátoch. Tým je platba (55 %) pre SR skreslená v náš neprospech a reálne bude nižšia. Pritom vláda navrhuje len 40 %.