Upravme svoj príjem tekutín

V niektorých profesiách vzniká z tepla zložitá situácia

Neznesiteľné horúčavy si už vyberajú svoju daň. Stúpa počet kolapsových stavov i ďalších zdravotných ťažkostí. A nielen u chronicky chorých ľudí. Zle znášajú súčasnú situáciu napríklad aj osoby so zníženou dispozíciou reagovať na rýchlu zmenu teplôt. Počet výjazdov Záchrannej zdravotnej služby stúpa vo viacerých regiónoch Slovenska, na rozdiel od iného obdobia prevládajú prípady kolapsov, dehydratácie, či úpaly. Zdravotné problémy sa zvyčajne začínajú prejavovať zrýchlením pulzu, sťaženým dýchaním, opuchmi končatín a závratmi, či kŕčmi malých svalových skupín. Lekári pripomínajú pitný režim. V takomto počasí je totiž potrebné vypiť aspoň tri litre tekutín denne. Vyhýbať by sme sa mali v čase od 11.00 do 15.00 h nielen pobytu na slnku, ale tiež v uzatvorených priestoroch, ako aj v preplnených dopravných prostriedkoch. Na súčasné horúčavy zareagovali aj v našom školstve - riaditelia mnohých základných a stredných škôl sa rozhodli skrátiť vyučovanie o poslednú vyučovaciu hodinu. Umožňuje im to vyhláška ministerstva školstva, podľa ktorej môžu dať v nevyhnutných prípadoch riaditeľské voľno v rozsahu až štyroch dní počas jedného roka. Skrátenie si ale žiaci budú musieť nahradiť. Učitelia si všimli, že deti sú na hodinách malátne a nepozorné, na viacerých školách preto usúdili, že nemá význam žiakov v triedach držať aj v popoludňajších hodinách. V iných školách zasa skracujú hodiny. Mimoriadne zložitá situácia vzniká u nás pre vodičov našej neklimatizovanej hromadnej dopravy, ale aj v iných profesiách je situácia nezávideniahodná. No pracovné podmienky je vždy lepšie riešiť v predstihu. Optimálnu výslednú teplotu v interiéri upravuje ešte zákon 330/1996 Z. z. o bezpečnosti pri práci a ochrane zdravia a na neho nadväzujúca úprava MZ SR č. 7/1978 o hygienických požiadavkách na pracovné prostredie. Podľa týchto úprav optimálnou teplotou v lete v priestoroch pre administratívnych pracovníkov je 25,5 stupňa Celzia, rysovačov 24, laboratórnych pracovníkov 24,5, strojných sadzačov 25,5 atď. Náhradným opatrením môže byť úprava pitného režimu, úprava pracovného času a pod. Nedostatok tekutín spôsobuje narušenie viacerých funkcií: zaťaženie obličiek, znižovanie výkonnosti, objavujú sa bolesti hlavy, ba môže dôjsť až k zlyhaniu krvného obehu. Keď sa voda z organizmu nevylučuje, a teda nezabezpečuje sa odvádzanie jedovatých látok, hromadia sa v tele. Preto už 20-percentná strata vody máva smrteľné následky. Príznaky dehydratácie: suchosť slizníc, únava, malátnosť, porucha koordinácie pohybov, pokles krvného tlaku, zníženie kožného tonusu. Pracovne vyťažení ľudia si často neuvedomujú, že majú nižší príjem tekutín, ako je stanovená norma. A práve toto môže byť príčinou ich únavy, podráždenosti či bolestí hlavy. Správnym pitným režimom môžu zlepšiť svoju výkonnosť a zdravie. No a na čo by sme teda v súvislosti s pitným režimom nemali zabúdať? Pocit smädu je prvým signálom nedostatku tekutín, no pri správnom dodržaní pitného režimu by sme nemali pocítiť smäd. V priebehu dňa je dôležité dodržiavať pravidelnosť a priebežné pitie.

Ľudmila Koníková