Rast ekonomiky sa spomalil

Slovensko však stále rastie najrýchlejšie v regióne

Reálny hrubý domáci produkt Slovenska v prvom štvrťroku medziročne vzrástol o 4,1 %. Ukázali to údaje, ktoré zverejnil Štatistický úrad. Výkon ekonomiky tak na začiatku tohto roka nebol až taký priaznivý ako v závere minulého roka, keď HDP stúpol až o 5,4 %. Spomalenie prišlo po tom, ako sa v predchádzajúcich šiestich kvartáloch tempo rastu vždy zvyšovalo. Napriek tomu však Slovensko ostáva najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v strednej Európe.

Zverejnený rast HDP nie je pre analytikov veľkým prekvapením, keďže ich odhady sa pohybovali iba mierne nižšie pri úrovni 4 %. Pozorovatelia číslo prijali viac-menej pozitívne, keďže sa ukazuje, že Slovensko príliš nezasiahla stagnácia na európskych trhoch, kam smeruje väčšina nášho vývozu. Tento faktor pritom podľa ekonómov zabrzdil rast v susedných krajinách. V druhom štvrťroku by mal rast ekonomiky podľa Štatistického úradu dosiahnuť 4,2 - 4,3 %.

Ťahúňom vývoz

Najväčším ťahúňom slovenskej ekonomiky bol export, ktorý na medziročnej báze dosiahol nárast až o 21,4 %. Najvýraznejšiu zmenu si pritom zaknihoval práve v 1. kvartáli 2003. Dovoz zaznamenal o niečo nižší rast, keď v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška stúpol o 16,4 %. Domáci dopyt stúpol o 0,9 %, čo je najnižší prírastok od konca roku 2000, a výdavky verejného sektora boli na úrovni 99,2 % minuloročnej hodnoty, v čom sa pravdepodobne odrazili niektoré kroky vlády, ktorá sa snaží znížiť deficit verejných financií.

Podľa Silvie Čechovičovej z Československej obchodnej banky je nepriaznivou správou pokles investícií o 2 %. „Tie sú totiž z dlhodobého hľadiska kľúčom k rastu ekonomiky a tvorbe pracovných miest,“ uviedla Čechovičová. V podobnom duchu sa vyjadril aj ekonóm Tatra banky Elizej Macho: „Stavením na nesprávneho koňa sa ukázalo byť očakávanie trhov v oživenie hrubých investícií, ktoré boli v miernom poklese po celý minulý rok (v reálnom vyjadrení) napriek tomu, že sa stále čakalo na oživenie.“

Naopak, spotreba domácností vzrástla o 2,6 % aj napriek tomu, že reálne mzdy klesli o 1 %. Podľa analytika Jána Tótha z ING Bank mohli ľudia financovať túto rastúcu spotrebu buď cez zadlženie, ktoré medziročne vzrástlo o 20 %, alebo cez úspory. Tie podľa neho od minulého roka klesli na termínovaných účtoch o 3 %.

Celoročné odhady rastu ponechávajú banky zatiaľ nezmenené. ING Bank ho odhaduje na 3,6 % a ČSOB vo výške 3,8 %. „Výrazné zvýšenie dynamiky hospodárskeho rastu nepredpokladáme. Od júla totiž zasiahne obyvateľov ďalšie zvyšovanie spotrebných daní,“ uviedla S. Čechovičová, podľa ktorej by sa to malo prejaviť v poklese reálnych príjmov a následne v slabšej spotrebe domácností.

Slabý ohlas

Na kurz slovenskej koruny malo zverejnenie údajov len minimálny vplyv, aj keď k miernemu posilneniu predsa len došlo. Slabú reakciu spôsobilo to, že prezentované výsledky sa všeobecne očakávali. Oveľa viac by podľa analytikov mohlo korunou pohnúť dnešné hlasovanie o dôvere poľskému vládnemu kabinetu, ako aj víkendový výsledok českého referenda o pripojení krajiny k Európskej únii.

Štatistický úrad zároveň zverejnil celoročné odhady makroekonomických ukazovateľov. Rast HDP by mal podľa neho dosiahnuť 4,1 %. V absolútnej hodnote by mal predstavovať 1,19 bil. Sk. Priemernú mieru inflácie odhadol úrad na tento rok vo výške 8,7 %, kým rast miezd by mal byť o niečo nižší, len 7,5 %. Priemerná miera nezamestnanosti by mala predstavovať 17,8 %.

Michal Mušák