VEREJNÉ FINANCIE

Už zajtra bude parlament rozhodovať o zákone o zvýšení dôchodkov v tomto roku, ktorý prezident nepodpísal a vrátil na opätovné prerokovanie. Potvrdia poslanci pôvodné zvýšenie o 6 % alebo sa dajú presvedčiť hlavou štátu a dôchodcom o čosi prilepšia? Miroslav Knitl, riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorá dôchodky vypláca, odmietol komentovať to, čo je v kompetencii poslancov, informoval nás však o súčasnom stave na účtoch Sociálnej poisťovne: „Za prvých päť mesiacov máme prebytok asi 6,2 mld. Sk, čo je asi o 2,2 mld. Sk viac, ako sme predpokladali. Ak si uvedomíme, že zvýšenia dôchodkov o jedno percento znamená približne 70 milión korún mesačne a že náš tohtoročný rozpočet rátal s 5 percentami, vychádza mi, že Sociálna poisťovňa by zvládla zvýšenie o 2 - 3 % nad rozpočet, teda asi 7- až 8-percentné.“

Protiargument však znel, že by to založilo problémy s deficitom dôchodkových fondov v nasledujúcich rokoch.

- To je teraz ťažko povedať. Všetko bude závisieť od toho, aké parametre nastaví zákon o sociálnom poistení, ktorý vláda schválila len minulý týždeň. O tom však rozhodne Národná rada v septembri alebo v októbri, keď ho bude schvaľovať. Súvisí to však aj so zákonom o kapitalizačnom pilieri a s novými zákonmi o sociálnych dávkach, ktoré sa len pripravujú. No už dnes je zrejmé, že nový zákon o sociálnom poistení bude zakladať deficit zo štátneho rozpočtu. Kým však nepoznáme paragrafové znenie týchto zákonov, môžeme výšku deficitu naozaj iba hádať. Podľa dnes platného, ale neúčinného zákona č. 413/2002 o sociálnom poistení, by došlo k deficitu fondov Sociálnej poisťovne po prvý raz v roku 2006. Rátal s 5-percentnou valorizáciou a na rok 2004 s bilančným prebytkom 2,4 mld. korún, na rok 2005 s prebytkom 1,5 mld. korún.

Podľa M. Knitla to zatiaľ vyzerá tak, že jediný fond, ktorý bude podľa nového zákona deficitný, je fond starobných dôchodkov. Invalidný, garančný, úrazový, ako aj fond nezamestnanosti - vzhľadom na reštrikčnú tendenciu v priznávaní podpory - sa ukazujú ako prebytkové. „Otázkou však je,“ pokračuje M. Knitl, „do akej miery bude deficitný.“ Pravda, ako podotýka, nebol by deficitný alebo len minimálne, keby nedošlo k rozdeleniu fondu dôchodkového zabezpečenia na dva: invalidný a na starobný. Zároveň však dodáva, že aj princíp zákazu presúvania medzi fondmi, ktoré Sociálna poisťovňa v posledných rokoch hojne využívala, keď fond nemocenského poistenia bol prebytkový a v dôchodkovom fonde chýbali prostriedky, má svoje opodstatnenie: „Poistný princíp znamená, že ak platím nejaké poistenie, tie peniaze sa majú použiť na výplatu dávok toho konkrétneho poistenia a nie iného.“

To, o čom sme zatiaľ hovorili, nesúvisí s kapitalizačným pilierom. Ako však jeho kreovanie ovplyvní hospodárenie Sociálnej poisťovne?

- Počítali sme, koľko peňazí nám v súvislosti s tým vypadne z priebežného systému. Vieme, že odvody budú 10-percentné, ale vôbec nevieme, koľko ľudí z tých, čo sú dnes aktívni, vstúpi do kapitalizačného piliera. Ak to zostane na báze dobrovoľnosti, ako sa navrhuje, musíme rátať s rozpätím od 0 do 100 % pracujúcich do veku 56 rokov. Takže nám môžu chýbať zdroje vo výške od 0 Sk do 33 mld. Sk ročne. A je tu ešte veľa ďalších otázok. Kritizovali sme, že ak robíme dôchodkovú reformu, mala by sa robiť práve preto, aby sa dôchodky postupne zvyšovali a vyrovnávali sa štandardu, ak aj nie k výške dôchodkov v EÚ, ale k výške priemerného platu u nás. Navrhovali sme, aby bola zrejmá bilancia: Aký bude dosah na verejné financie, na štátny rozpočet a aby súčasne so zákonom o sociálnom poistení išiel do parlamentu aj zákon o kapitalizačnom pilieri, pretože bez toho sa vybilancovanosť nedá spraviť, resp. budeme len abstrahovať.

Súvislosti sú však podľa riaditeľa Sociálnej poisťovne ešte širšie: „Je to otázka celej sociálnej politiky,“ prízvukuje. „Pretože ak bude vypočítaný dôchodok nižší ako istá minimálna garantovaná suma, štát bude do tejto sumy doplácať dôchodcovi sociálnu dávku. To sú ďalšie peniaze, ktoré nie sú úplne presne vyčíslené zo strany predkladateľa. Podľa našich veľmi predbežných prepočtov to vychádza na ďalšiu 1 mld. Sk. My sa totiž v Sociálnej poisťovni zaoberáme hlavne tým, aby bol čo najviac vybilancovaný priebežný systém, resp. ak má vzniknúť deficit, aby sme vedeli, aký bude a aby nás neprekvapil. Aj preto by bolo najideálnejšie rokovať o týchto zákonoch v parlamente naraz.“

Veľkou zmenou by však podľa nového zákona mala prejsť nielen tvorba jednotlivých fondov, zmeniť by sa malo aj riadenie Sociálnej poisťovne, ktorá je dnes verejnoprávnou inštitúciou, spravujúcou veľké objemy financií.

- Náš systém vznikol v roku 1992, keď vznikla Národná poisťovňa a Služby zamestnanosti. Neskôr došlo k ich transformácii, Národná poisťovňa sa rozdelila na Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, potom vznikli aj ďalšie zdravotné poisťovne, zo Služieb zamestnanosti a úradov práce vznikol NÚP. Verejnoprávnosť týchto inštitúcií spočíva v tom, že nie sú napojené na štátny rozpočet. Vyberajú svoje príjmy a platia tie dávky a dôchodky, ktoré pre ne vyplývajú zo zákona. To sa týka rovnako Národného úradu práce, ako aj Sociálnej poisťovne. Štát zasa dáva zo zákona garanciu a nesie politickú zodpovednosť za vyplácanie dôchodkov. No napriek tomu, že od roku 1993 do roku 2003 miera nezamestnanosti stále stúpala, čo má najväčší vplyv na to, či je v systéme dosť peňazí alebo nie, štátny rozpočet nemusel tieto inštitúcie nikdy dotovať a požičiavať im peniaze.

Miroslav Knitl má s činnosťou verejnoprávnych inštitúcií dlhoročné skúsenosti. Pôsobil v ich samosprávnych orgánoch ako podpredseda predstavenstva NÚP i ako člen správnej rady VšZP, teraz je dva a pol roka vo výkonnej funkcii riaditeľa Sociálnej poisťovne. Aj podľa neho sú určite v systéme veci, ktoré treba zmeniť. Avšak: „Ak sociálni partneri hovoria, že vymenovanie rady riaditeľov, ktoré má byť v kompetencii vlády, je vlastne poštátnenie, niečo na tom bude. Vláda berie na seba to, že chce riadiť túto inštitúciu. To sú fakty.“

Aké sú skúsenosti s fungovaním podobných inštitúcií v zahraničí?

- V Európe nejestvuje unifikovaný model, ktorý by bol jednoznačne preferovaný ako jediný správny. Sú tam aj také systémy, ako je navrhovaný a sú aj také, ako ten súčasný.

Aká je však tendencia? Zdá sa mi, že návrh je krokom späť.

- Je to aj môj osobný názor, ale tu ide o politické rozhodnutie. Vo všeobecnosti je však v Európskej únii snaha, aby verejné financie neboli kontrolované príslušnou vládou.

Zuzana Krútka