Nehumánne znaky v reforme

Urobiť prepočty, aby sme sa nedostali do úplnej sociálnej krízy

Ide pri súčasnej daňovej reforme o znižovanie daňového zaťaženia tak, ako to má vláda napísané vo svojom programe? Alebo iba o preskupenie daní z priamych na nepriame?! Ak platí to druhé, tak zmeny v daňovom systéme nie sú reformou. Navrhované úpravy vzbudzujú u mnohých podnikateľov obavy. Najmä u tých, ktorí závisia od spotreby a odbytu svojich produktov na slovenskom trhu. Veľké exportujúce podniky spravidla problémy s daňovými zmenami nebudú mať. Zdá sa, že ministerstvo financií a vláda obavy tých ostatných, hoci aj zahraničných investorov, nevníma. „Dôrazne sa pozeráme, či bude naplnený hlavný zámer - zníženie daňového a odvodového zaťaženia tak podnikateľov, ako aj občanov,“ hovorí v tejto súvislosti predseda SOPK, člen výboru Hospodárskeho klubu (NEF) Peter Mihók. „To, čo sa menej analyzuje v celom procese, je otázka daňového základu, z čoho sa počíta tých stanovených 19 %. Pri určitých situáciách môže byť zaujímavejšia aj vyššia daň, ak je vypočítaná z nižšieho základu ako 19-percentná, kde je málo odpočítateľných položiek. Osobitne nás mrzí skutočnosť, že menej sledujeme európske trendy. Za absolútne kľúčové považujeme odpočítanie investičných nákladov z daňového základu. Systém ostáva zakonzervovaný a nový návrh ministerstva financií v zásade len potvrdzuje daný stav. Tu začína strácať daňová reforma na sile a efektívnosti. Tým sa brzdia investičné aktivity.“ Podľa P. Mihóka v prehodnotení daňového základu je

priestor na korekciu

nového daňového systému. Presun zodpovednosti za úhradu prvých troch dní práceneschopnosti na zamestnávateľov bude podľa neho tiež výrazne devalvovať zníženie daňového základu. „Podľa mňa je naivná predstava o tom a v zásade ani Ústava SR to neumožňuje, aby zamestnávateľ vyvíjal väčší tlak na lekárov, prípadne zamestnancov, aby neboli chorí. To nepotrebuje osobitný komentár.“ K daňovej reforme má SOPK aj ďalšie kritické stanoviská, hoci s reformou ako takou súhlasí. Napríklad na uplatnenie jednotnej 19-percentnej DPH. „Slovenská ekonomika vôbec nie je v štádiu, aby zaviedla takýto mechanizmus. Odvolali sa na Estónsko, ale je to chybné. Preverili sme si to, ani tam neexistuje jednotná DPH. Majú dokonca nulovú na základné potraviny a lieky. Za absolútny nezmysel považujem, aby sa zaviedla 19-percentná DPH v stavebníctve. To zvýši podiel čiernej ekonomiky a zníži daňový výber.“ Ďalšími problémovými oblasťami pri uvedenej DPH sú služby a cestovný ruch. P. Mihók navrhuje, aby niekto

daňové kroky

spočítal nielen v primárnej „tabuľkovej“ oblasti a len hypoteticky, ale aj zvážil sekundárne efekty. Tie sú oveľa dôležitejšie. V opačnom prípade to bude viesť k závažnej zmene štruktúry finálnej spotreby. Posunie sa do zabezpečenia najzákladnejších potrieb a oveľa menej pôjde do štruktúry štandardnej vo vyspelých ekonomikách, ako je oddych, športovanie, predmety dlhodobejšej spotreby a pod. To bude mať aj priamy vzťah na zdravotný stav obyvateľstva. „Negatívny dôsledok bude mať vysoká DPH aj v doprave a preprave tovarov, pričom vo väčšine krajín EÚ sú to oblasti, kde sa táto daň pohybuje na nižšej úrovni (5 až 7 %). Tým si pri otváraní trhu znižujeme konkurenčnú schopnosť.“ Za veľké riziko považuje 19-percentnú DPH pri potravinách a liekoch. Z ľudského, ale aj podnikateľského hľadiska ide podľa P. Mihóka o nehumánnu daň. Do nižšej daňovej kategórie navrhuje zaradiť aj celú oblasť prístupu k informáciám a vzdelaniu. Ešte pri predstavovaní koncepcie daňovej reformy, ako povedal, mu premiér Mikuláš Dzurinda verejne sľúbil, že o zavedení jednotnej sadzby DPH bude verejná diskusia. „Dnes sú

zákony na stole

a s nikým sa nediskutuje. Ale veď úspech reformy je o komunikácii. Keď sa nekomunikuje, vytvárajú sa nepriatelia. Keď sa komunikuje, vznikajú spojenci,“ konštatuje predseda SOPK. Myslí si, že Slovensko by malo rešpektovať negociované zásady v prístupovom procese do EÚ, inak „sa dostávame do polohy subjektu, ktorý nevie, čo chce“.

Predseda EV SOPK, člen výboru Hospodárskeho klubu (NEF), Štefan Chudoba zdôrazňuje, že súčasný pokus o daňovú reformu je pokusom riešiť len jednu stránku hospodárskeho systému. „Rezortizmus sa už dávno prežil a snaha konzervovať ho je absolútne smiešna. Rozum ustupuje politikárčeniu, pričom stratégia a rozvoj nie sú v systéme zadefinované.“ Podľa neho by sme sa mali spýtať aj Európskej únie, kam bude kráčať. Stretnú sa naše úsilia alebo budeme robiť korektúry aj v oblasti daní?“ Š. Chudobu „desí“, že sa reforma neraz pomenúva ako pravicová alebo ľavicová. „Nechcem byť pravicový ani ľavicový, chcem byť rozumný, aby sme prežili v rámci podmienok, ktoré budú platiť v Európe. Reforma

ide nad rámec

požiadaviek Európskej komisie.“ Ekonomický výbor SOPK podľa neho pred definitívnym schválením daňových zákonov odporúča stanoviť priority rozvoja ekonomiky Slovenska, prednostne riešiť podporu produkčnej sféry a služieb. „Je to celkom rozhodujúce, lebo nie je jedno, či prostriedky prehajdákame alebo investujeme. Zladiť treba aj podporu domácich a zahraničných subjektov. Nemáme právo viac podporovať cudzí kapitál ako domáci.“ Š. Chudoba zdôrazňuje potrebu prepočtu dôsledkov daňovej reformy, aby sa nestalo, že sa Slovensko dostane do hlbokej sociálnej krízy.

Vladimír Turanský