Nevieme, či nechceme vedieť

Protikorupčná legislatíva nevzbudzuje dôveru ani optimizmus

Výbor NR SR pre zdravotníctvo na svojom poslednom zasadnutí v priebehu pár minút schválil správu o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády SR v oblasti boja proti korupcii. Ak by si v nej aj nezainteresovaný človek zalistoval, tak zistí, že je plná fráz, nekonkrétností či málo adresných opatrení. A to nielen na stranách, ktoré sa týkajú rezortu zdravotníctva. Zaujímavý bol poslanecký výrok, ktorý odľahčenou formou komentoval nezáujem o diskusiu, pripomienky alebo námietky. Z prvej poslaneckej lavice v tejto súvislosti odznelo, že „na Slovensku klesá korupcia, lebo väčšina ľudí je už podplatených“. Cesta, ktorou sa uberá naše ministerstvo zdravotníctva v tejto oblasti, je viac ako hodna pozornosti. Pri návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti a tiež Liečebnom poriadku sa napríklad môžeme v opise ustanovení zameraných na boj proti korupcii dočítať, že „k zníženiu možnosti korupčného správania by mala prispieť väčšia spoluúčasť pacienta na úhrade určitých zdravotníckych výkonov, stanovenie jasných kritérií a zamedzenie možnosti subjektívneho rozhodovania“. Na zdravotné poisťovne by mal dozerať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by mal okrem ekonomickej stránky ustrážiť aj účelnosť, úroveň a kvalitu poskytovanej starostlivosti. V súvislosti so zdravotníckymi zariadeniam návrh jasne stanovuje podmienky pri rozhodovaní o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, po splnení ktorých účastníkovi konania vzniká

právny nárok

na vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Účastník by podľa toho všetkého mal mať nárok na náhradu škody, ak nedošlo k vydaniu povolenia a stanovené podmienky boli splnené. Ak by nešlo o také vážne veci a peniaze, ktoré môžu v konečnom dôsledku chýbať samotnému zdravotníctvu, by nás časť o výberovom konaní v oblasti verejného obstarávania a v oblasti personálnej svojím spôsobom aj mohla rozveseliť. Okrem iného sa tu totiž uvádza, že ministerstvo si zabezpečilo v záujme dodržania zákonného postupu pri verejnom obstarávaní vyškolenie odborne spôsobilých osôb. V oblasti personálnej je protikorupčným opatrením, že ministerstvo ustanovuje zamestnancov do funkcií v súlade so zákonom o štátnej a verejnej službe. Spomínané argumenty akosi neznejú presvedčivo a je viac než diskutabilné, či čosi také dokáže pohnúť korupciou rozrastenou do takej miery, v akej ju u nás máme. Od najvyšších stupňov po najnižšie a viac-menej vo všetkých rezortoch. Podľa informácií z dôverného zdroja sa úplatky dávajú ešte aj pri riešení problémov ťažko zdravotne postihnutých. Bezbariérový byt u nás vraj získal človek, ktorý pravidelne

nepotrebuje barlu,

a neušiel sa takému, čo je na tom skutočne zle. Korupčné správanie má údajne ovplyvňovať i získanie auta s podmienkami platnými pre postihnutých občanov. Nuž, v pozitívnom zmysle slova môže zaujať zákon o postihovaní osôb, ktoré nadobudli majetok nezákonným spôsobom, teda ak na občianskom súdnom konaní nedokážu, že ho nadobudli zákonne. Slovenská spoločnosť je dlhodobo traumatizovaná skutočnosťou, že príslušné štátne orgány nie sú schopné účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je odôvodnený predpoklad, že podstatná časť ich majetku pochádza z nezákonných zdrojov a nepoctivých zdrojov. Pripravovaný návrh zákona má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinnému postupu proti osobám, ktoré spomínané skutočnosti nedokážu hodnoverne. Ako sa bude takejto legislatíve dariť v našom prostredí (ak v tejto podobe uzrie svetlo sveta), ukáže každodenný život.

Ľudmila Koníková