Piatok trinásteho

Peter Kasalovský

Piatok trinásteho je pre mnohých nebezpečným dňom. V ten júnový predseda Smeru R. Fico verejnosti oznámil, že začiatok „boja“ za predčasné parlamentné voľby, keďže pôsobenie M. Dzurindu na čele kabinetu považuje ďalej za „neprípustné“. Vyhlásil, že táto vláda nie je krajne pravicová, ale krajne neschopná“. Zdôraznil, že jej treba znemožniť páchať ďalšie škody. Smer podľa svojho lídra bude vyvíjať o. i. sociálny nátlak na vládny kabinet, a to aj v spojení s odborármi. Cieľom je, aby sa o rok spolu s voľbami do Európskeho parlamentu konali aj predčasné voľby do NR SR.

Predstaviteľov koaličných strán jeho vyhlásenie vôbec nevyľakalo a priam ho vysmiali. V parlamentnej opozícii tiež neuspel (s výnimkou KSS), ale nie je vylúčené, že by sa na jeho aktivitách chceli priživovať niektoré polo- či mŕtve politické strany. Vyzerá to tak, že podľa prieskumov verejnej mienky momentálne preferenčne najsilnejší subjekt bude vo veci predčasných parlamentných volieb ako ten kôl v plote. Nie však kvôli tomu, že by medzi ľuďmi neoscilovala predstava o lepšej hospodárskej, sociálnej aj zahraničnej politike a jej aktéroch, ale kvôli vlastnému charakteru.

Súčasná vláda z vôle voličskej menšiny nemá alternatívu. Je bez potlesku väčšiny, ale mimovládne strany vrátane Smeru nie sú na tom oveľa lepšie, keďže neposkytli verejnosti konkrétnu predstavu o tom, ako zlepšiť kvalitu života. Najširšie vrstvy obyvateľstva sa už nedajú tak poľahky ako v nedávnej minulosti získať na „veľké veci“ a s vysokou citlivosťou vnímajú, kto ich chce realizovať. Protivníkom Smeru je však jasné, že nemá za sebou podporu nespokojných más, ale podľa všetkého bude ilúziou aj tých 22 % voličov z aktuálneho prieskumu volebných preferencií.

Dva mesiace, ba aj štyri týždne pred parlamentnými voľbami 2002 by vystačil Smer s dvoma stranami s volebným ziskom 8 - 10 percent, aby mohol vládnuť. Od mája až do konca prvého decénia vlaňajšieho septembra bol na vrchole popularity, a to dokonca aj medzi členmi Hospodárskeho klubu (NEF). Tí sa síce spontánnosťou nevyznačujú, ale predsa mu jednoznačne prisúdili prvú pozíciu v tajnom hlasovaní o prestížny Zlatý biatec. Jeho pád na trinásť percent a čosi, a teda do viac ako nevďačnej pozície v nefunkčnej opozícii, bol pre mnohých veľkým sklamaním.

Dodnes sa taktne mlčí o tom, že nešlo o chybu v prieskumoch volebných preferencií, ale o dôsledok kategorických, ale v nejednom prípade aj takmer stopercentne nejasných súdov o svojich protivníkoch a možných riešeniach v politike a hospodárstve. Dva týždne pred voľbami vyznieval aj vďaka niektorým médiám ako politik s príklonom k samoľúbosti, nekritickosti, ba až teatrálnej radikálnosti, neschopný sebareflexie a prijímať alternatívne riešenia - rozumy. Bol prezentovaný priam ako osamelý bežec, ktorému sa dostáva len vlažnej podpory z vlastnej strany.

Pred takými dvoma mesiacmi vyjavil, že chce hovoriť za väčšinu, za chudobných až najchudobnejších, a svojím spôsobom volebne najzaujímavejších, a takpovediac zaplniť tú veľkú čiernu dieru, ktorá vznikla po rozklade SDĽ a iných večne nádejných ľavicových strán. Lídri nepočetných oficiálne ľavicových straničiek či skôr buniek sa mu tiež nevrhli do náručia. A ozajstní ľavičiari takmer nereagujú, lebo nie sú schopní uveriť, že by bol schopný ľavicovej politiky len preto, že z nej vzišiel, a s jeho terajšou suitou. Dalo by sa však povedať, že má síce svietivosť hviezdy, ale studenej.

V piatok trinásteho R. Fico otvoril otázku predčasných parlamentných volieb a ponúkol KOZ - odborovej centrále podporu strany Smer. Nie je však vylúčené, že pôjde len o jeho osobnú podporu, avšak to by bolo trápne málo na získanie možných voličov pre teoreticky stredovú a na potrebnú chvíľu, čiže na jediný rok a na jediné voľby „light“ ľavicovú stranu. Prezentoval verejnosti veľký cieľ, ktorý sa však javí ako nedosiahnuteľný, ale, ako vraví eskimácka múdrosť, tak „nič nie je nemožné“. Nateraz mu zaželajme veľa úspechov v ľútom boji s vlastnou stranou a so sebou samým.

Peter Kasalovský