Lídri tohto času (2)

Aké má byť právo?

Pred niekoľkými dňami požiadal šéfredaktor Hd tridsaťjeden nominovaných na prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, aby priblížili či ozrejmili svoje názory nielen na tzv. veľké otázky, ale aj na každodenný život. Dnes zverejňujeme príspevok generálneho riaditeľa Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Stanislava Zofčáka.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, čo z toho sa prejavilo aj na vašom pracovisku?

S. Zofčák: Aj keď je to tentokrát skôr jav trvalejšieho charakteru, znepokojuje ma, že do rôznych odborných oblastí zasahujú osoby, ktoré príliš často ani poriadne nevedia, o čom hovoria, a to už nehovorím o ich prípadných skúsenostiach v danej oblasti. V takejto situácii potom mimoriadne poteší, ak sa stretnete napríklad s človekom „z brandže“, ktorý vie o čom hovoríte, akceptuje vaše argumenty a nesnaží sa za každú cenu presadiť svoj názor. Ak by som mal byt konkrétnejší, ide v súčasnosti napríklad o legislatívny proces pri tvorbe zákonov, ktoré sa viac či menej dotknú našej spoločnosti. Podoba týchto noriem môže v budúcnosti ovplyvniť jej činnosť, čo by v zásade neprekážalo. Prekážať bude však to, že sa všetko deje na poslednú chvíľu, bez širšej, hoci aj verejnej diskusie. Kto iný, ako ľudia z praxe, v konečnom dôsledku vedia, ako veci fungujú. Nedávno som sa vrátil ku knihe o teórii práva, kde mi doslova zarezonovali vety o tom, že ak právo odzrkadľuje, v širšom slova zmysle, životné podmienky, vzťahy či situácie, ktoré väčšina pociťuje ako normálne, je súlad práva a právneho vedomia a konania zabezpečený práve tým, že právo zodpovedá predstavám ľudí. Význam toho vzrastá, ak ide o odborné záležitosti. Myslím, že k tomuto niet čo dodať.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v máji - júni?

S. Zofčák: Potešilo ma stretnutie so spolužiakom po 22 rokoch, na ktorom sa opätovne potvrdilo, že ľudia sa nemusia vídavať často na to, aby dokázali spolu komunikovať o širokom okruhu otázok a nájsť spoločné hodnoty, o to skôr, ak sú to hodnoty nenahraditeľné - rodina, zdravie a „zdravý rozum“. V zásade toho istého sa týka aj manažérsky poznatok, resp. jeho overenie praxou. Absolútne nevyhnutná je pozitívna komunikácia, aj keby výsledok tejto komunikácie mal byť z pohľadu jednej alebo druhej strany v danom okamihu negatívny. Na Slovensku sa nie nadarmo hovorí, že „všetko zlé je na niečo dobré“. Nezávisle na tom, či ide o medziľudské, alebo obchodné vzťahy.

Peter Kasalovský