Pozitívna iniciatíva regiónov

V Lučenci sa stretli slovenskí a maďarskí podnikatelia

Slovensko-maďarské obchodné vzťahy zaznamenali za desať rokov samostatného Slovenska trojnásobné zvýšenie. Slovensko má na tomto trhu aktívne saldo. Vo východiskovom roku pred desaťročím priniesli približne 300 mil. USD a vlani to bolo už viac ako 1,1 mld. USD. O cezhraničnú spoluprácu majú osobitný záujme hraničné regióny. V Lučenci sa v predchádzajúcich dňoch na jej podporu konalo už tradičné stretnutie slovenských a maďarských podnikateľov. Prišli naň zástupcovia takmer 50 maďarských firiem a medzi domácimi nechýbali ani spoločnosti z trocha vzdialenejších regiónov. Na úspešne sa rozvíjajúcich vzťahoch sa nemalou mierou podieľa i Slovensko-maďarská obchodná komora v Lučenci a rovnako aj jej partner Maďarsko-slovenská obchodná komora v Salgotarjáne. Predseda slovenskej sekcie Karol Husár pripomína, že ide už o sériu stretnutí, ktoré tentoraz usporiadali pri príležitosti otvorenia 9. ročníka výstavy stavebníctva, stavebných materiálov a surovín. Podľa jeho slov niečo vyše miliardy USD obchodného obratu s Maďarskom je na 640 km hraníc len relatívny úspech. Ak sa však vzťahy budú vyvíjať naďalej priaznivo, už o niekoľko rokov môže byť na ich konte trojnásobok tohto objemu. Na otázku Hospodárskeho denníka, o aké cezhraničné projekty je najväčší záujem a aké sú prekážky týchto vzťahov povedal, že v rámci cezhraničnej spolupráce bežia napríklad

živé projekty

v cestovnom ruchu. Vo Veľkom Krtíši sa zrodilo spoločné slovensko-maďarské vinobranie, ktoré bude najbližšie 29. augusta. Najdynamickejšie sa však rozvíja výmena tovarov, strojných zariadení, v oblasti kovovýroby, spracovania dreva a 10 až 15 percent výmeny tvoria potraviny. Na pohľad sa možno zdá, že vzhľadom na doterajší agrárny charakter regiónu, to v prípade potravín nie je až tak veľa. Čas však ukáže čoho všetkého je cezhraničná spolupráca schopná. Oblasť Rimavskej Soboty a Veľkého Krtíša je silne poznačená nezamestnanosťou a z tohto územia viac ľudí odchádza za prácou na maďarskú stranu. Sú však lokality, kde tento trend je opačný. Prekážkou rozvoja obchodných vzťahov je najmä slabá priepustnosť hraničných priechodov, pričom možno očakávať, že vstupom do EÚ sa tento problém presunie na vnútorné colnice. Prekážky cíti miestna podnikateľská sféra aj vo vzťahu k exportu poľnohospodárskych produktov, aj keď určitý pokrok už nastal. Možno však najviac kritizovaná na juhu Slovenska je nedostatočná cestná infraštruktúra, ktorá bráni aj výraznejšiemu prílevu zahraničných investícií. Regiónom by pomohlo rýchlostné prepojenie Budapešti a poľského Krakova cez Lučenec. Skúsenosti z Maďarska, ako to tlmočil viceprezident Maďarskej obchodnej komory a predseda župnej komory v meste Székesfehérvár, Jenö Radetzky, hovoria o tom, že diaľnica napomáha rozvoju infraštruktúry do vzdialenosti asi 30 až 40 kilometrov na obe strany. Ďalej však už nemá väčší praktický význam a ukazuje sa, že v niektorých oblastiach v Maďarsku sa skôr podarí získať

pracovnú silu

zo Slovenska ako z bližších regiónov v Maďarsku, kde je vysoká nezamestnanosť. Maďarský hosť poznamenal, že stretnutie podnikateľov vzniklo na základe spolupráce dvoch komôr, z ktorých ani jedna nie je svojou štruktúrou totožná s európskymi. V EÚ je automatické členstvo v komore pre všetkých podnikateľov. Hospodárstvo EÚ podľa jeho slov hodnotí cezhraničnú spoluprácu veľmi vysoko a v rámci nej možno pristúpiť aj k európskym zdrojom. Európa budúcnosti bude najmä Európou regiónov. Cezhraničná spolupráca je predovšetkým o spolupráci malých a stredných podnikov a takéto vzájomné vzťahy má význam posilňovať aj z hľadiska budúcej konkurencie v únii, ktorá môže byť podľa jeho slov až zničujúca. Spolupráca subjektov cez hranice znamená posilňovanie ich postavenia a nie vzájomnú konkurenciu. V tejto oblasti, ako povedal, trvá spolupráca už šesť rokov a maďarský hosť ju taktiež označil za plodnú. Cezhranične tu spolupracuje niekoľko

desiatok firiem.

Je veľa ďalších príležitostí, ktoré je potrebné ešte využiť. Treba len deklarovať, čo každá strana vie dobre urobiť, komunikovať, v čom je skutočne dobrá. Ak sa ich záujmy stretnú, môže byť z toho obojstranne prospešný biznis. Ako to už býva, stretnutie podnikateľov obyčajne sprevádza aj záujem bankovej sféry. V Lučenci to bola OTP banka Slovensko. Jej prezident Ing. Károly Hodossy tlmočil záujem podporiť cezhraničnú spoluprácu podnikateľov. Aj pričinením banky v Maďarsku investujú mnohé slovenské firmy a vedia sa presadiť aj v konkurencii silných západných spoločností. Keď OTP vstúpila na Slovensku, hovorilo sa, že banka prichádza na už rozdelený trh a nemá nádej dosiahnuť na ňom lepší výsledok. Posledné hodnotiace čísla hovoria o opaku. V niektorých segmentoch je ešte lepšia ako konkurencia. Zástupcovia banky potvrdili oprávnenosť požiadaviek podnikateľov, aby

bankové domy

boli rýchle a pružné. OTP v záujme toho vyvíja rýchly úver pre mikropodnikateľov, v ktorom vychádza zo skúseností s existujúcim a úspešným produktom, hypotekárnym úverom za 48 hodín. Niečo podobné chce ponúknuť malým firmám, aby tie mohli pri dodaní kompletnej dokumentácie získať úver do 24 hodín. Ak je firma zisková a platí dane, mohla by dostávať pravidelné financovanie z OTP banky. Pre ňu je zásadou byť rýchlou, pružnou a nezavádzať klienta. Južná hranica SR s Maďarskom je podobne ako na severe s Poľskom priestorom, kde sa časom môžu rozvinúť veľmi čulé obchodné kontakty, ktoré by prospeli obyvateľom na oboch stranách. Dnes sa už v podstate rozbiehajú medzi Košicami a Miškolcom, Bratislavou a Budapešťou i Nitrou a Gyorom na maďarskej strane. Prečo by teda aj regióny Novohradu, Ipľa a Gemera nemohli raz profitovať zo vzájomnej spolupráce podnikateľov na oboch stranách hranice. Čoskoro sa jej obmedzenia stanú minulosťou a je vhodné, ak sa na to obyvatelia hraničných okresov pripravujú s dostatočným predstihom

Peter Farárik