OTVÁRANIE SA TRHU

„Slovenský plynárenský priemysel patrí medzi najvýznamnejšie podniky na Slovensku, ale aj on má svoje silné a slabé stránky. K tým silným patrí vysoká plynárenská kultúra a dobre vybudovaná plynárenská sieť. K slabinám možno zaradiť vysoké náklady na prevádzkovanie podniku v doterajšej štruktúre, nedostatok transparentnosti v určitých oblastiach, nedostatočná starostlivosť o zákazníka a nedostatočná pripravenosť na otvorenie sa trhu s plynom,“ zdôraznil člen predstavenstva SPP Philippe Boucly (Gaz de France) na prvom stretnutí predstavenstva a manažmentu spoločnosti s novinármi, ktoré sa uskutočnilo takmer po roku od vstupu konzorcia strategických investorov do SPP. Pripomeňme, že víťazom tendra na privatizáciu 49 percent akcií SPP sa stalo konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a ruský Gazprom. Okrem uvedeného balíka akcií získali aj manažérske právomoci. Ruhrgas a Gaz de France majú v súčasnosti po 24,5 % akcií SPP. Ich podiel sa zníži, ak Gazprom ako tretí člen konzorcia využije dvojročnú opciu na 16,3 percenta akcií. P. Boucly ďalej vysvetlil, že k odstráneniu uvedených negatív SPP prispeje aj rozbehnutá reštrukturalizácia spoločnosti. Jej súčasťou je zmena organizačnej štruktúry z regionálnej na divíznu. Práve tento krok spĺňa podmienky plynárenskej direktívy, ktorej výsledkom je transparentné oddelenie účtovníctva jednotlivých aktivít - teda tranzitu, distribúcie, predaja a uskladňovania plynu. Na našu otázku, s akým znížením počtu zamestnancov SPP sa uvažuje, P. Boucly odpovedal, že prepúšťanie nie je prioritou. V súčasnosti je podľa neho ešte ťažko povedať konkrétne čísla. Predseda predstavenstva SPP Ulrich Schöler (Ruhrgas) zdôraznil, že členstvo Slovenska v EÚ prinesie aj nové výzvy a šance pre SPP. Otváranie sa trhu s plynom vytvorí priestor na vznik nových konkurentov, ktorým SPP musí poskytnúť vstup do plynárenských sietí. Preto treba už dnes

tvrdo pracovať,

aby SPP bol schopný ponúknuť odberateľom služby v najlepších podmienkach. Hlavným cieľom spoločnosti sa teda musí stať orientácia na zákazníka. V súvislosti s úlohou SPP ako tranzitéra ruského plynu do Európy U. Schöler zdôraznil: „Význam ruského plynu bude v Európe v najbližších rokoch rásť a SPP bude žať prospech zo zvyšujúceho sa tranzitu. Musí však poskytovať efektívny, spoľahlivý a bezpečný tranzit plynu.“ Napriek deklarovaným snahám predstaviteľov SPP udržať si tzv. oprávnených odberateľov, ešte pred niekoľkými dňami viacero veľkoodberateľov plynu nemalo podpísané zmluvy s SPP na tento rok. A tak nás zaujímalo, kedy sa táto otázka dorieši. Dušan Randuška, riaditeľ Divízie obchodu a marketingu SPP odpovedal: „So zákazníkmi, s ktorými nemáme podpísané zmluvy, platia zmluvy z minulého roka, a to tak, že na ne aplikujeme cenovú úpravu na tento rok. To sa týkalo napríklad spoločnosti Slovenské magnezitové závody Jelšava. Táto spoločnosť po niekoľkomesačnom rokovaní už však súhlasila s cenami na rok 2003 a začala ich platiť. Pokiaľ ide o Duslo Šaľa, sme vo fáze obchodných rokovaní a súčasné dodávky sa odvíjajú na základe dodatkov k zmluve z roku 2002.“ Pokiaľ ide o dosiahnuté hospodárske výsledky, SPP v minulom roku zaznamenal zisk pred zdanením vo výške 12,6 mld. Sk, čo je až o 6,7 mld. Sk viac ako v predchádzajúcom roku. Podstatné tiež je, že na rozdiel od minulých rokov už neodvádza

osobitný odvod

do štátneho rozpočtu. Pod tento pozitívny a doslova rekordný hospodársky výsledok sa podľa generálneho riaditeľa SPP Miroslava Lapuníka podpísala nielen cenová úprava v oblasti tržieb z predaja, priaznivé trhové podmienky, ale aj spomínaný dôraz na znižovanie nákladov. Riadne valné zhromaždenie SPP rozhodlo, že na dividendy akcionárom sa rozdelí 7,59 mld. Sk. To znamená, že uvedenú sumu si rozdelia strategickí investori a štát (SR) v pomere 49:51. K téme doprivatizácie SPP sa však členovia predstavenstva za Ruhrgas a Gaz de France odmietli vyjadriť. Zdôraznili, že hlavné slovo musí povedať vláda SR. V prípade, že sa zmení zákon o veľkej privatizácii a do privatizácie sa bude môcť ponúknuť viac ako 49 % akcií strategických podnikov, o využití predkupného práva na ďalšie akcie musia rozhodnúť akcionári Gaz de France a Ruhrgas a nie nimi delegovaní členovia predstavenstva SPP. Hoci takáto

strohá odpoveď

sa dala očakávať aj k otázke doriešenia vstupu ruského Gazpromu do konzorcia, predsa len určitá diplomatickosť či opatrnosť vo vyjadreniach zrejme súvisela aj so skutočnosťou, že nemecký energetický gigant E.ON Energie nedávno získal 100 % akcií Ruhrgasu. A z neoficiálnych informácií vyplýva, že v prvom rade bude mať záujem zúčastniť sa na doprivatizácii a. s. Západoslovenská energetika, kde vlastní 49 % akcií.

Zdena Rabayová