Trikrát a dosť, máš červenú

Ani to, čo ostalo, nevyužívame na analýzu ekonomických zmien

„Je veľmi roztrieštená, segmentovaná a nefunkčná. Fakticky sa rozpadla,“ týmito jednoznačnými slovami reagoval ekonomický prognostik Pavol Kárász na našu otázku, kde ostala vedecká obec, keď bolo potrebné vecne analyzovať a diskutovať o jednej z najväčších pripravovaných zmien v ekonomike Slovenska, ktorou je daňová reforma súčasnej vlády. „Niečo je na vysokých školách, z ústavov aplikovaného výskumu čo boli rozumnejší a šikovnejší ľudia ušli do privátneho sektora a zahraničia. Je tu ešte Slovenská akadémia vied, ktorá robí základný výskum. V oblasti ekonómie má dva ústavy. Tieto inštitúcie pripravujú rôzne štúdie, ale nejdem sa k nim vyjadrovať. Čo sa však týka daňovej reformy, myslím si, že bola postavená veľmi z liberálnej až ultraliberálnej a pravicovej strany, kde sa na sociálne aspekty a národohospodársku dimenziu zabudlo,“ hovorí prognostik. V odpovedi pre Hospodársky denník tým reagoval na poznámku, že k reforme sa sólo vyjadrujú mnohé organizácie a inštitúcie, ale chýbala jednotiaca, relevantná diskusia, ktorá by obrúsila mnohé trecie plochy a zohľadnila všetky aspekty týchto zmien, dôsledkov a ich previazanosti. „Koncepčnosť, vyargumentovanosť a prepojenosť tohto projektu s ostatnými aktivitami v oblasti reforiem nie je dostatočná. Mal som niekoľko vyjadrení v médiách, k reforme sa vyjadrovali viaceré odborné zoskupenia. Nazdávam sa ale, že sa z toho nevyvodilo komplexné ponaučenie. Nie je tu príliš veľká snaha počúvať aj iné faktory reformy, než sú tie postuláty, na ktorých je reforma postavená. Argumentuje sa realizovateľnosťou projektu a keď sa nepodarí, tak politickou zodpovednosťou. Ale čo to znamená politická zodpovednosť? Tá osoba sa rozplynie a päť aj pol miliónový národ na to doplatí. Dosť veľký priestor vidím v parlamente. Viem si predstaviť, že by tam bol hlavný ekonóm Slovenskej republiky. A kým nedá pečiatku na zvýšenie dane, tak daň by sa zvýšiť nemala.“ V tejto súvislosti zdôraznil, že ak by sa trikrát pomýlil, tak by ho mali vyhodiť.

Každé opatrenie, ktoré sa dotýka daní, spustí podľa neho neviditeľné ekonomické mechanizmy. Súhlasí s názorom, že zvýšením spotrebných daní vzrastie veľkosť čiernej ekonomiky. „Opticky sa môže zdať, že čím väčšiu spotrebnú daň na niektoré tovary vyrubíme, tým väčšie budú daňové príjmy. Je to kardinálny omyl. Tento mechanizmus je dlhé roky známy v ekonomických učebniciach ako Laferova krivka. Je to zvon, kde na ypsilonovej osi je daňový výnos a na osi x daňová zaťaženosť. Ak dosiahneme daňovú zaťaženosť z maximálneho výnosu, tak akokoľvek budeme zvyšovať zaťaženosť, výnosy budú klesať. Dôležitým mechanizmom je utriasajúca sa legislatíva, ktorá vytvára nie malý priestor pre rozvoj šedej aj čiernej ekonomiky v rôznych oblastiach.“ Podľa P. Kárásza doterajší vývoj ukazuje, že realizácia týchto výpočtov nie je príliš silnou stránkou Slovenska. „Už druhú či tretiu sezónu sa ministerstvo financií nie príliš trafilo do výpočtu výnosov z dane z pridanej hodnoty. A nižšie výnosy sú príčinou toho, že (rozpočet) sa musí látať. Od prvého júla sa štartujú dane v nádeji, že sa doženie (výpadok) sedem miliárd korún.“ Pripomína, že výpočet daňových príjmov a simulácia dôsledkov daňovej reformy vyžadujú „veľmi intenzívne, komplexné rozmýšľanie. Je to vedomostne a časovo nesmierne náročné. Na mnohých miestach sú síce ľudia schopní, ale situácia je veľmi komplikovaná.“ Podľa prognostika však naše kapacity nie sú na takéto účely adekvátne využité. „Myslím si, že v oblasti verejnej správy Slovensko ešte nedospelo k vyspelejším technológiám. Vyspelou technológiou nie je len výroba piva, mlieka či telefónov, ale aj výkon hospodárskej politiky.“

Vladimír Turanský