Diagnóza: libanonská slučka

Platobné karty čoraz väčším pokušením pre podvodníkov

Podvody s platobnými kartami sa už dávno netýkajú len vyspelého západného sveta. Aj v krajinách našej zemepisnej šírky sa množia prípady zneužitia platobných kariet. Napríklad v Česku sa nedávno znova objavili staronové prípady použitia tzv. libanonskej slučky, keď sa na bankomat pridá jednoduché, na prvý pohľad neviditeľné puzdro, ktoré platobnú kartu zachytí a majiteľ sa domnieva, že bankomat kartu „zhltol“. Takto získaná karta s odsledovaným PIN kódom (zlodej napríklad stojí priamo za vami v rade) potom môže byť použitá hneď na výber peňazí. Kým libanonská slučka je charakteristická pre podvodníkov nižšieho rangu, v poslednom čase sa objavujú aj sofistikovanejšie podvody, na základe ktorých sa môžeme domnievať, že ide o organizované skupiny.

Tento týždeň v jednom z bratislavských nákupných centier polícia na základe upozornenia pracovníka risk monitoringu platobných kariet Tatra banky zadržala štyroch páchateľov (troch mužov a jednu ženu), z ktorých jeden platil falošnou platobnou kartou. Ide vôbec o prvý prípad, keď boli páchatelia vďaka pracovníkovi Tatra banky a on-line prepojeniu jej terminálov prichytení priamo pri čine. Polícia podľa hovorkyne Marty Bujňákovej našla u zaisteného, ktorý je zároveň zatiaľ aj jediným obvineným, celkovo šesť falošných bankomatových kariet, viacerých (aj slovenských) bánk. Podľa hovorcu Tatra banky Romana Začku ani jedna z kariet nepatrila Tatra banke. Prípad je stále v štádiu vyšetrovania.

Zneužitie a podvody s platobnými kartami sa môžu diať viacerými spôsobmi. Tento je pravdepodobne príkladom tzv. skimingu, keď sa vytvorí falošná karta a do jej magnetického prúžku sa nahrajú údaje s cudzej platobnej karty. „Majiteľ“ takéhoto duplikátu môže vykonávať platby na úkor pôvodnej platobnej karty. Prichytený páchateľ v bratislavskom Auparku platil kartou, ktorá na prvý pohľad vyzerala ako platobná karta jednej zo slovenských bánk. Údaje nahraté v jej magnetickom prúžku však patrili účtu v zahraničí!

Podobné prípady kopírovania údajov na falošné karty nie sú ničím výnimočným. Podľa údajov ICC takáto falošná karta na čiernom trhu stojí okolo 300 libier. Vo Veľkej Británii sa na takúto činnosť špecializuje ruská mafia, ktorá využíva pracovníkov z východnej Európy, pracujúcich najmä v baroch, reštauráciách a na benzínových pumpách. Pri platení za tovary a služby v takýchto pochybných podnikoch sú okrem platenia zároveň zosnímané aj údaje z magnetického pásu, ktorý je na zadnej strane. Takto zosnímané údaje sa nahrajú na falošnú kartu. Ak je k autorizácii potrebný aj PIN kód, nie je pre podvodníkov problém ho zistiť. Ničím výnimočným nie je nainštalovanie miniatúrnej kamery priamo pri platobnom pulte.

Istým riešením je zámena magnetických kariet za čipové, kde je komplikovanejšie falšovanie. Francúzsko, ktoré patrí medzi krajiny z výrazným počtom čipových kariet, od ich zavedenia v roku 1992 zaznamenalo 75-percentné zníženie počtu používania falošných kariet. Ani technológia čipových kariet však nie je najbezpečnejšia. V roku 2001 vo Francúzsku vzbudil pozornosť počítačový expert Serge Humpich, ktorý dokázal prelomiť bezpečnostný kód takýchto kariet. Čisté karty s čipom je možné naprogramovať tak, že pri ich použití nie je potrebný PIN kód.

Je najvyšší čas, aby sa banky ešte viac začali starať o vyššiu bezpečnosť svojich platobných kariet, aby svoje zisky dali na ochranu a bezpečnosť vkladov svojich klientov. Najnovšiu techniku a jej neuveriteľné možnosti totiž využívajú aj podvodníci.

Marcel Laznia