TRIPARTITNÝ PIESOK

Peter Kasalovský

V závere mája bolo zaznamenané nielen citeľné zemetrasenie na východe republiky, nespokojnosť opozície s pôsobením vicepremiérov P. Csákyho a I. Mikloša (v jeho prípade by sa dalo hovoriť aj o kritike zo strany podnikateľských organizácií), ale aj teplotné rekordy. Akoby sa predčasne začínalo horúce leto a spolu s ním štartovali sociálne záchvevy. Tie boli vo forme nezákonnej a tiež zákonnej. Okrem názorových konfrontácií a relatívne silných prejavov nespokojnosti s kvalitou života však nepriniesli nič nové do života spoločnosti.

Tripartitní „partneri“ sa navzájom vzďaľujú a nie sú schopní viesť konštruktívny dialóg. Naďalej platí, že sa vo väčšine prípadov nesprávajú ako partneri, ale čoraz viac ako nezmieriteľní protivníci, a to napriek ich vonkajšej pokojnosti až pohode a širokým úsmevom do fotoobjektívov či televíznych kamier. Najďalej sa od svojich partnerov vzdialili zástupcovia odborov, ktorí sa naozaj správajú akoby v každej chvíli, keď hovoria k masám, padali do našej reality priamo z Mesiaca či skôr z hospodárskych pomerov brunejského sultanátu.

Ak chcete byť považovaní za hodnotných ľudí, tak musíte štrajkovať. Protestujúcim učiteľom to v stredu v Trnave povedal I. Saktor, prezident Konfederácie odborových zväzov SR. Až keď prestanete pracovať, vtedy si vás začnú vážiť, preto treba štrajk, pokračoval. Kritizoval aj umelcov, politikov a podnikateľov za to, že dávajú svoje deti študovať do zahraničia. Predstaviteľov vlády označil za podvodníkov a potvrdil, že ak pracovníci školstva a vedy vyhlásia ostrý štrajk, ostatné odborové zväzy ich symbolicky alebo aj naostro podporia.

Nie je neznáme, že najväčšia odborová centrála pripravuje ďalšie štrajky, ale aj nezákonné akcie, pričom dostala krídla, keď tie predchádzajúce vládna moc prešla takmer mlčaním. Zákonite má podporu aj všetkých strán parlamentnej opozície, i keď nerovnakej intenzity či spoľahlivosti(!). Niet sa čo čudovať, že predstavitelia KOZ, a väčšiny jej členských zväzov, vyhlasujú „permanentný boj“ vláde a podnikateľom, a, samozrejme, vo verejnosti rozšafne, a teda viac ako nebezpečne sa pohrávajú s ideou generálneho štrajku.

Je nesporné, že je to situácia výbušná. Nielen z hľadiska sociálneho, ekonomického, ale aj vnútropolitického, čo však nedoceňujú partneri odborov v tripartite. Opäť je tu chabosť, ba takmer nefunkčnosť „svätej trojice“, na ktorej majú vinu všetci partneri. Tripartita je či má byť o korektnom dialógu, ale tá naša je viac-menej o ambíciách alebo o imidži a záujmoch konkrétnych ľudí. Mnohí z nich si dodnes neosvojili, a podľa všetkého nemajú ani schopnosť pochopiť, že priestor tripartity nie je kopou piesku pre malé deti.

Takéto správanie sa jednotlivých partnerov v tripartite je neúnosné. Pri pohľade na štátny rozpočet, ale aj na pomery vo väčšine firiem, je zrejmé, že aj „zubatᓠby si sadla k rokovaciemu stolu. Žiaľ, pravda o našich pomeroch je taká, že zo dňa na deň, z týždňa na mesiac, ale ani z mesiaca na polrok a viac sa nedá nič zmeniť na kvalite života najširších vrstiev obyvateľstva. Inou a vonkoncom nie nevýznamnou otázkou je, ako sa u nás hospodári a pracuje s financiami od daňových poplatníkov a so štátnym majetkom.

Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. Prišiel ten čas pripomenúť prioritne túto múdrosť našich predkov odborárskym lídrom minuvším sa a súčasným, ale aj taký fakt, že na takom stave majú veľké zásluhy. To však nedokážu priznať, a nemajú ani len snahu o odhaľovanie rezerv v narábaní so štátnymi financiami. Majú na to priestor aj možnosti, aby dokázali, že vláda je zložená z podvodníkov, ako to vyjavil I. Saktor. A možno bude pravdou, že naši odboroví predáci žijú predsa len v inom priestore, trebárs v tom mesačnom či brunejskom.

Peter Kasalovský