Treba definovať, čo je čierna práca

Stotridsať nelegálnych pracovníkov odhalili v minulom roku počas svojich kontrol inšpektori Národného inšpektorátu práce (NIP). Tí kontrolovali spolu 9869 firiem, ktoré zamestnávali takmer 765-tisíc ľudí, pričom výslovne na kontrolu nelegálnej práce sa zamerali počas 767 inšpekčných návštev, pri ktorých skontrolovali 4739 osôb. Podozrení na nelegálnu prácu bolo niekoľkonásobne viac, a tých 132 je určite len nepatrná časť nelegálne pracujúcich. „Môže nás tešiť aspoň to, že ďalším stovkám ľudí sa ich pracovný pomer vďaka našej inšpekcii zlegalizoval,“ podotýka Ing. Anton Kasana, námestník generálneho inšpektora práce. Zamestnávatelia totiž nemusia mať príslušné doklady poruke, čo je logické v prípade rôznych filiálnych a detašovaných pracovísk, a tak postačí, ak ich predložia do konca trvania . Čo sa stalo v niekoľko sto prípadoch. Ani to, že pracovný pomer nebol dohodnutý písomne, ešte nemusí znamenať, že ide o čiernu prácu. Ak inšpektori zistia, že boli dohodnuté všetky základné náležitosti potrebné na vznik pracovného pomeru, teda druh práce, miesto a spôsob výkonu, ako aj odmena, vtedy konštatujú

„len“ porušenie

Zákonníka práce, nie však nelegálnu prácu. Zostáva dodať, že iné kritériá na definovanie čiernej práce majú daňové orgány, iné Národný úrad práce a iné inšpektorát práce. Predstavitelia NIP sú presvedčení, že nám chýba zákon o nelegálnej práci a zákon o nelegálnej práci cudzincov, kde by boli definované príslušné pojmy a sankcie. Domnievajú sa, že súčasná úprava umožňuje zamestnávateľom dodatočne vyrobiť potrebné doklady na to, aby ich mohli predložiť inšpekcii. Aj keď A. Kasana neveľmi chcel hovoriť o tom, aké opatrenia v tomto smere navrhnú, naznačil, že dokladom potvrdzujúcim oprávnené zdržiavanie sa niekoho na pracovisku, by sa mohla stať karta sociálneho poistenia, ktorú by zamestnávateľ vyplnil pri nástupe do zamestnania. Národný inšpektorát práce sa chystá pripraviť hĺbkovú analýzu legislatívy v súvislosti s nelegálnou prácou. Považuje tiež za potrebné nasmerovať legislatívu tak, aby nebolo zamestnávanie načierno výhodné pre obidve strany. Vtedy sa totiž tento fakt mimoriadne ťažko dokazuje. V súčasnosti už niektoré prijaté opatrenia, no najmä tie, ktoré sa ešte len pripravujú, znevýhodňujú čiernu prácu, najmä pre zamestnancov. Veď len ten, kto platí dane, získa

daňový bonus

na dieťa, budúci dôchodok bude závisieť od výšky poistného zaplateného za celý pracovný život atď. Napriek tomu pracovník často nemá veľké možnosti odporovať, ak sa zamestnávateľovi oplatí riskovať nelegálnu prácu. Ako totiž konštatovali inšpektori NIP, ktorí kontrolujú nielen bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP), ale aj dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov (sem patrí čierna práca): „Zamestnávatelia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou zneužívajú situáciu na uzatváranie zmlúv nevýhodných pre zamestnancov a zamestnanci z obavy o stratu zamestnania trpia svojvôľu zamestnávateľov.“ V súvislosti s nelegálnou prácou sa podľa A. Kasanu ponúkajú také opatrenia, ktoré dobre fungujú v iných krajinách. Nemali by to byť len tie najvyššie

finančné pokuty,

ale napríklad vylúčenie takejto firmy z verejného obstarávania, čo už predstavuje naozaj veľmi vysoké riziko. Viac ako štvrtinu svojho pracovného času strávili v minulom roku inšpektori NIP vybavovaním sťažností, oznámení a podnetov, prevažne od zamestnancov, ale aj od iných občanov a od organizácií. Zaujímali sme sa, nakoľko boli opodstatnené. Išlo o 554 sťažností na porušovanie pravidiel BOZP a 2593 podnetov, teda oznámení o porušovaní pracovnoprávnych predpisov. Podľa A. Kasanu zo sťažností sa asi polovica ukázala ako opodstatnená, čo považuje sa vysoký podiel. V pracovnoprávnej oblasti však bolo opodstatnených podnetov výrazne menej. Zdôvodnil to tým, že ide často o „vyrovnávanie si účtov“ medzi konkurujúcimi si živnostníkmi alebo zo strany bývalých zamestnancov.

So sťažnosťami a s upozorneniami na porušovanie predpisov sa na inšpektorát nezriedka obracajú predstavitelia podnikových odborov. Títo majú právo kontrolovať BOZP vo firme, avšak ako povedal námestník generálneho inšpektora, aj oni veľakrát

nemajú odvahu

razantnejšie presadzovať a ochraňovať práva zamestnancov voči zamestnávateľovi napriek tomu, že sú chránení zákonom. Kým sú zamestnaní vo firme, majú obavu ísť do tvrdšieho sporu, preto sa radšej obrátia na štátny orgán. „Okrem odborov by tam však ešte mali byť aj zástupcovia zamestnancov, zamestnanecké rady alebo dôverníci,“ upozorňuje A. Kasana. „Fungujú však málokde.“ Aj k takémuto poznatku dospeli inšpektori v rámci kontroly pracovnoprávnych vzťahov, keď sa zaujímajú aj o to, či je zamestnanecká rada (zamestnanecký dôverník) tam, kde si to zamestnanci želajú. Zostáva dodať, že sú to prevažne malé a stredné firmy, kde je najviac problémov s dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov a mzdových predpisov. V troch firmách sa v piatich prípadoch napríklad zistila výslovná mzdová diskriminácia žien. Treba sa pripraviť na to, že takéto previerky budú pokračovať.

Zuzana Krútka

Graf koláč

Zameranie činnosti inšpektorov NIP (2002/%)

previerky 41,74

vyšetrovanie udalostí 6,40

kolaudácie 13,96

vybavovanie sťažností a podnetov 25,81

poradenská činnosť 9,43

ostatné 2,66

Zdroj: NIP

Graf: Hd