O práve ženy

V jarný upršaný deň, v priestrannej čakárni, v solidárnom rozhovore, si sympatické, ale ustarostené, ba až vystrašené mladé konkurentky dosť nervózne rozprávajú motívy, pre ktoré sem prišli a ako dnešný verdikt komisie ovplyvní ich budúci súkromný a profesionálny život. Jedna za druhou, v štvrťhodinovom intervale, sa strácajú za dverami konferenčnej sály, čeliť neznámej porote, ktorá rozhodne, že či áno a či nie. Výsledok je vpísaný v tvári: kým jedna sa šťastne usmieva, iná sa zviecha v kŕčovitom plači. Preto, že bude musieť porodiť. Napríklad čerstvá štyridsiatnička hystericky vzlyká, že sa jej rodina rozrastie o štvrté dieťa, a to napriek tomu, že na sto percent verila byť schopná obhájiť svoju žiadosť o prerušenie neželaného tehotenstva vzhľadom na svoj vek a finančnú situáciu. Ale ani študentka pred štátnicami, obhajobou a zatiaľ bez miesta, ktorá vie, že bonus na potrat dostane, keďže jej zaľúbený populárny ženatý amant (milenec) - genitor (sploditeľ) dal podplatiť komisiu a prispel na ďalšie výdavky a úplatky skôr než odletel na pracovnú cestu na Kubu, od radosti nevyskakuje po plafón. Prísna pekná invalidná predsedníčka komisie a viacnásobná matka sa síce dala kúpiť, ale nezabránila si zlomyseľne sa pomstiť. Komentármi o morálke a neexistujúcej láske, pretože „keby vás mal ozaj rád, tak by ste tu vôbec neboli alebo aspoň nie sama!“ Tak to bolo v roku 1980, za socializmu-komunizmu, ktorý sa cítil kompetentný intervenovať až do úplne súkromnej sféry jedinca.

Napriek Latranským koncilom v 12. storočí odporúčajúcim svojim kňazom zdržanlivosť a celibát, si aj títo svätí muži predsa len vedia dopriať sex a rozkoš v náručí žien a majú nespočetných potomkov. To je asi dôvod, prečo si aj náboženskí ideológovia dovoľujú zasahovať do tehotenstva a správať sa ako komunistickí diktátori: „Ako poviem, tak bude.“ Periodicky, raz v jednej, raz v inej krajine, sa katolíci mobilizujú, aby vnútili emancipovanej žene prirodzený, nelimitovaný počet detí, presne tak ako mohamedáni svojim ženám. Napriek tomu, že biblické odkazy hlásajú slobodu jedinca rozhodovať samostatne a podľa svojho svedomia, manipulovanou interpretáciou Biblie chcú dosiahnuť „zákaz práva na potrat“, čo znamená „povinnosť ženy porodiť“ a „narodiť sa ako neželané dieťa“.

Vlani vo Švajčiarsku, tento rok však za ľud slovenský, rozhodne v septembri. Aj keď v roku 1985 sedemdesiat percent voličov odmietlo iniciatívu „právo embrya na život“, museli Švajčiarky opäť ísť do ulíc manifestovať za potrat počas prvých dvanástich týždňov tehotenstva, aby ich volebné výsledky v júni 2002 nepripravili o toto základné právo. Nech už je motivácia a argumentácia katolíkov akákoľvek, chcieť zakázať umelé prerušenie tehotenstva v aktuálnom ekonomickom kontexte a v krajine s vyspelou medicínou, je nezmyselný a perverzný archaizmus. Dieťa nie je len romantický plod lásky, ktorý dopadne do raja. Pretože dieťa prichádza do konkrétnej rodinnej reality vrátane materiálnych starostí rodičov či slobodnej matky. Paradoxne, práve tí, ktorí sa netrápia - deň, noc, roky - ich výživou a výchovou, by chceli, aby žena porodila za akýchkoľvek okolností. A to napriek tomu, že za celú svoju existenciu sa žiadne náboženstvo, ani katolícke a ich predstavitelia, nedokázalo postarať o milióny detí, ktoré umierali v minulom, umierajú v dnešnom a budú umierať aj v budúcom svete hladom a chorobami. Ani o bité a prostituované deti, ktoré rodiny dodnes predávajú do otroctva, do bordelov alebo producentom porno-pedofilmov. Ani o deti, ktorým rodičia za mizerný zárobok dajú amputovať nejaký orgán. A ani o podvyživené siroty, ktoré rastú v špine kolumbijských a iných národných smetísk.

Poslušné mohamedánky so zakázanou antikoncepciou musia porodiť všetko, čo príde.

Biedne Afričanky, Aziatky či Juhoameričanky väčšinou na antikoncepciu nemajú, často ani nevedia, že existuje a, bez ohľadu na to, či majú aids, tiež len rodia a rodia... choré deti a budúce siroty. Číňanky naopak boli trestané finančnými sankciami za druhé dieťa.

Slovenky majú šťastie, že žijú v emancipovanej krajine a majú prístup k antikoncepčným prostriedkom. Napriek tomu môže dôjsť k neplánovanému oplodneniu a teda k momentu, keď majú mať právo sa slobodne rozhodnúť či porodiť alebo nie. O to viac, že v dnešnom kontexte zadlženého štátu a každodenného boja o materiálne prežitie, blízka alebo vzdialená budúcnosť matkám nezaručuje pohodlný život v radosti a prosperite.

Kto vie lepšie než tehotné dievča alebo žena a či už matka viacerých detí, čo a kedy si môže dovoliť tak z morálneho, zo sociálneho alebo z ekonomického hľadiska?

Z gréckych slov „Demos“ - ľud a „Kratos“ - moc vzniklo slovo demokracia, čo znamená moc ľudu, resp. vládu ľudu. Do pojmu demokracie sa však vkĺzol pojem množstva a ľudia radi stotožňujú demokraciu s „väčšinou“. Treba však priznať, že demokracia sa týka aj menšiny, pretože aj „menšina“ je ľud s právom na moc. A potom je vhodné dokonca uznať, že ľud, prirodzene, skomponovaný z jedincov, zahŕňa aj „jedinca“ a že ten má tiež právo na moc, inými slovami, právo vyjadriť a uplatniť svoju vôľu, najmä keď ide o jeho súkromnú, ba dokonca celkom intímnu sféru. A teda, vychádzajúc z práva jedinca, navrhujem, aby investovali svoju energiu do užitočných projektov a nechali rozhodnúť „či porodiť a či nie?“ tie, ktorých sa to týka: tehotné ženy.

Arabella Picot-Nemec