KONTROLUJÚ KAŽDÉHO

„Ak je súčasný zákon taký zlý, ako hovoríte, tak ho naozaj treba opraviť,“ týmito slovami reagoval premiér M. Dzurinda na kritické hlasy podnikateľov na adresu platnej legislatívy o činnosti a kompetenciách Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Dokonca na stretnutí s predstaviteľmi AZZZ, ktoré sa uskutočnilo ešte koncom minulého roka, uviedol, že podnety na zlepšenie práce ÚRSO by mali ísť do NR SR (po dotvorení a v spolupráci s MH SR ) ako vládny návrh novely. Nie teda ako poslanecká iniciatíva, o čo sa usilovali podnikateľské združenia. Pripomeňme, že ÚRSO vznikol na základe zákona č. 276 z roku 2001. Podľa jeho znenia od 1. 1. 2003 stanovuje regulované ceny - vodné, stočné, elektrina, plyn nezávislý úrad a nie MF SR, ktorého kroky často podliehali politickým vplyvom. No hneď prvé rozhodnutia ÚRSO na sklonku minulého roka vyvolali búrlivé protesty spotrebiteľov. Týkali sa najmä transparentného stanovenia oprávnených nákladov a primeraného zisku regulovaných subjektov či absencie akejkoľvek možnosti odvolať sa proti rozhodnutiam ÚRSO. Zástupcovia spotrebiteľov, najmä z radov veľkých odberateľov elektrickej energie a plynu, tiež požadovali, aby mohli rozhodnutia ÚRSO včas pripomienkovať. Zároveň navrhovali, aby rozhodnutia ÚRSO boli podložené aj tzv. dosahovými štúdiami. Tie mali dať včas jasnú odpoveď na otázky, čo

spôsobí rast

regulovaných cien nielen v jednotlivých odvetviach, regiónoch, ale v konečnom dôsledku v celom národnom hospodárstve. Hoci príprava vládneho návrhu zákona sa rozbehla pod gesciou MH SR, predsa len po viac ako pol roku, odkedy odzneli citované slová M. Dzurindu, je nad konečnou podobou novely zákona veľa otáznikov. Štátna tajomníčka MH SR Eva Šimková nám povedala, že „legislatívny proces je v súčasnosti náročný a zdĺhavý. Ak nechceme, aby sme sa dostali do určitého časového sklzu ako na konci minulého roka, zvolili sme najľahšiu cestu. Konkrétne krátku novelu zákona v troch bodoch.“ Ďalej vysvetlila, že prvý z troch bodov dorieši problém okolo vydania všeobecne záväzného predpisu (alebo vyhlášky) o postupe pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Tým by sa mali eliminovať doterajšie výhrady k transparentnosti preukazovania oprávnených nákladov. Tie vychádzali z argumentov, že ÚRSO vychádzal len z analýz zahraničnej spoločnosti NERA a z podkladov, ktoré mu predložili regulované subjekty. V nich „vraj“ naservírovali určitú výšku oprávnených nákladov a viac-menej svoje podklady aj presadili. Druhý bod v novele zákona by mal

reagovať na kritiky,

že spotrebitelia sú proti rozhodnutiam ÚRSO úplne bezmocní. Podľa E. Šimkovej nezávislosť úradu sa nemôže chápať tak, že neexistuje inštitút odvolania sa. Ak aj ÚRSO nemá svojho nadriadeného, musí sa nájsť spôsob, ako nezávisle posúdiť jeho rozhodnutia. Jednoducho, konanie pred úradom musí byť dvojstupňové. E. Šimková zdôraznila, že do tretice treba dotiahnuť aj kontrolu ÚRSO parlamentom. Ak má parlamentu v rámci svojej nezávislosti skladať účty, tak potom nie iba v podobe informácie, ktorú parlament zoberie na vedomie, ale v podobe verejne prerokovanej správy tak, aby sa k nej mohli vyjadriť všetci poslanci. Podľa našich informácií podnikateľské združenia - AZZZ či SOPK sa na tvorbe novely nakoniec priamo nezúčastňujú, k návrhu sa mohli vyjadriť iba v rámci pripomienok. Aj keď sa časť z nich rieši aj v rámci nového zákona o energetike (v tomto prípade sú podnikateľské združenia spokojné), už dnes je zainteresovaným jasné, že viacero podnetov zo strany podnikateľov k činnosti a postaveniu ÚRSO zostane len hudbou budúcnosti. Zatiaľ. Najmä pokiaľ ide o vytvorenie výboru účastníkov trhu ako poradného orgánu pri ÚRSO. Ich úlohou je

brániť spotrebiteľov

nielen zo strany veľkoodberateľov ale aj malých spotrebiteľov. Zriadenie podobného orgánu je síce vo viacerých krajinách EÚ, kde funguje regulačný úrad, samozrejmosťou, no Slovensko akoby skúsenosti iných nechcelo využiť. Rovnako nejasná je zatiaľ aj povinnosť vypracúvania dosahových štúdií. V globále teda návrh novely v troch uvedených bodoch možno označiť za významný kompromis medzi zástancami a kritikmi súčasného fungovania ÚRSO. Na to, aby ho bolo možné označiť aj za čiastočné víťazstvo podnikateľských združení, treba splniť ešte jeden dôležitý predpoklad. Aký? Dosiahnuť prijatie novely v takom termíne, aby rozhodnutia ÚRSO nezaskočili podnikateľské subjekty v čase, keď hodiny ukazujú päť minút po dvanástej. Čiže, keď už dávno majú schválené biznisplány na nový rok a musia ich nečakane meniť. Novela zákona o ÚRSO sa však najskôr dostane do NR SR po parlamentných prázdninách, a tak sa podnikatelia právom začínajú obávať, že sa zopakuje situácia z minulého roka.

Zdena Rabayová