Najprv sa musia schladiť

Tlačenie problémov agrokomplexu predražuje možné riešenia

Rada poľnohospodárskych samospráv SR odmieta tvrdenia premiéra Mikuláša Dzurindu, že poľnohospodári nehrajú čestnú hru. Destabilizácia agropotravinárskeho komplexu však po vyčerpaní možností na hľadanie riešení prostredníctvom rokovaní môže vyústiť do nátlakových akcií. Agropotravinárska samospráva upozorňovala na nedostatočné finančné rámce pre rezort pôdohospodárstva už pri príprave tohtoročného štátneho rozpočtu. Chýbajúce prostriedky v Intervenčnej poľnohospodárskej agentúre (IPA) SR spôsobili v závere vlaňajška pribrzdenie proexportných podpôr. V dôsledku toho sa začal obmedzovať vývoz a hromadiť prebytky v skladoch domácich výrobcov. Najvýraznejšie to pociťoval mliekarenský priemysel, ale rozpadať sa začal aj trh s jatočnými ošípanými, v neistote sa ocitli exportéri sladu. Lacné čínske dovozy skomplikovali odbyt domácej hydiny, viazlo vyplácanie podpôr na skladovanie tovaru a k výraznému cenovému prepadu došlo na trhu s potravinárskym obilím. Napriek tomu, že poľnohospodári a potravinári žiadali pre IPA SR zdroje zo štátneho rozpočtu na efektívne usmerňovanie trhu, vláda i parlament nerešpektovali ich požiadavky a na tieto účely nevyčlenili žiadne prostriedky. S výnimkou nedávno schváleného presunu 250 mil. Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu, ktoré však zďaleka nestačia na vyriešenie súčasnej zložitej situácie. Všetky ostatné zdroje získala IPA iba presunmi z rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. V petícii, ktorú doručili Národnej rade SR 8. apríla 2003 a o dva dni neskôr aj Vláde SR, požadovali profesijné organizácie poľnohospodárov a potravinárov na usmerňovanie trhu čiastku 800 mil. Sk nad rámec rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Napriek tomu, že túto požiadavku podporilo aj plénum Národnej rady SR uznesením 25. apríla 2003, vláda na ňu okrem spomínaného presunu 250 miliónov nereagovala. Ani neoznámila,

kedy a ako

sa ňou bude zaoberať. Navyše, v zákonom stanovenej lehote neodpovedala na petíciu, ktorú odstúpila rezortnému ministerstvu a hoci šéf rezortu Zsolt Simon zaslal organizátorom petície svoje stanovisko, tí ho však nemôžu považovať za oficiálnu odpoveď vlády. Riešenie viacerých požiadaviek totiž prekračuje kompetencie rezortu.

Samosprávne organizácie v agrárnom sektore tvrdia, že vždy hrali a naďalej budú hrať čestnú hru. Stále sa snažili riešiť katastrofálny vývoj v odvetví formou rokovaní, hoci časť členskej základne ich už dávnejšie vyzývala, po vzore zo zahraničia, k radikálnejším krokom. Neriešenie situácie dnes v kombinácii s negatívnymi vplyvmi počasia

hrozí kolapsom

takmer celého agrokomplexu a krachom väčšiny subjektov, podnikajúcich na pôde. Aj najlepšie podniky strácajú platobnú schopnosť, a tak necelý rok pred očakávaným vstupom do Európskej únie sa čoraz reálnejšie stávajú obavy, že väčšina slovenských poľnohospodárov sa ho nedožije. Tým by sa vážne ohrozilo aj čerpanie štrukturálnych fondov a pozícia Slovenska v spoločenstve by sa mohla zmeniť z poberateľa prostriedkov na platcu do rozpočtu únie. Absencia vlastných zdrojov a zložitý prístup k úverom komplikujú aj čerpanie prostriedkov z predvstupového programu SAPARD, pričom samosprávne organizácie opätovne pripomínajú, že sa z finančných dôvodov nemusia realizovať ani už schválené projekty. Vývoj v agrárnom sektore sa v posledných mesiacoch neustále zhoršuje a každé ďalšie odkladanie zo dňa na deň predražuje možné riešenia. V čase, keď všetky okolité krajiny rôznymi formami zvyšujú objemy pomoci pre agrokomplex, ani Slovensko sa nemôže tváriť, že sa ho to netýka a že jeho praktická agrárna politika sa zaobíde bez dodatočných finančných transferov. Poľnohospodári opätovne zdôrazňujú, že sú ochotní kedykoľvek si sadnúť

za rokovací stôl

s kompetentnými predstaviteľmi štátu a hľadať východiská na prekonanie súčasnej výrobnej a odbytovej krízy, ktorá môže narušiť stabilitu vidieckeho priestoru v našej krajine. Stretnutia však musia vyústiť do prijatia konkrétnych opatrení, pretože inak agrárnemu sektoru nepomôžu a ešte viac prehĺbia jeho krízu. Ani v tejto pozícii sa poľnohospodári neznižujú k nemiestnym vyjadreniam na adresu niektorých vládnych činiteľov, čo sa veru o druhej strane nedá celkom povedať. Kto komu za tejto situácie skutočne „pije krv“, je však naozaj diskutabilné. Poľnohospodári sa však o sebe dozvedeli, že tými pijavicami sú práve oni. Platí skutočne to, čo nám nedávno povedal predstaviteľ jednej samosprávnej organizácie podnikateľov, že absencia dialógu vytvára nepriateľov, komunikácia naopak, spojencov. Dnes však neraz prevláda snaha riešiť mnohé konflikty nátlakom a arogantne. Takáto cesta je pre nás pri ceste do vyspelej Európy skôr slepou uličkou.

Vladimír Turanský