Nekonečný boj s neplatičmi

Riešením je integrovaný výber poistného cez daňové úrady

Zmysel platby do fondov, z ktorých sa vyplácajú dôchodky, či už invalidné alebo starobné, alebo nemocenské dávky, sú asi jasné. Napriek tomu sme stále svedkami toho, ako Sociálna poisťovňa, ale napríklad aj zdravotné poisťovne zápasili a zápasia s neplatičmi. Sociálna poisťovňa ťahá za sebou svoj balík pohľadávok a nie a nie sa ich zbaviť. Odpíše ich? To sme sa už pýtali jej riaditeľa Miroslava Knitla. „Odpisovať sa nebudú,“ odpovedal lakonicky. „Keby sa dali, sú dávno odpísané.“ Najväčší problém je podľa neho v tom, že pôvodný zákon, ktorým sa Sociálna poisťovňa riadila, vypisoval a zvyšoval penále za neodvedené poistné geometrickým radom. Z celkového objemu pohľadávok tak bolo vyše 60 % fiktívne penále. „Druhým naším problémom je to, že nezaplatené poistné sa stáva pohľadávkou až potom, ako je vydaný právoplatný platobný výmer, ktorý po dvoch týždňoch nadobúda charakter exekučného výmeru.“ Lenže povinnosťou pobočky je vydať takýto platobný výmer až do 10 rokov. „Táto benevolencia zákona spôsobila nerovnosť postavenia pre niektoré subjekty,“ vysvetľuje M. Knitl. „Na niektoré boli vydávané platobné výmery hneď, na iné nie. A čo môžeme robiť s pohľadávkami? Môžeme ich postupovať exekútorom,

dávať na súd,

postupovať ich tretím osobám, odpúšťať penále pri zaplatení istiny, môžeme ich odpísať. Ale na to, aby sme mohli odpísať pohľadávku, by sme museli mať za sebou bezúspešné vymáhanie na súde i bezúspešnú snahu o jej postúpenie, čo je technicky nerealizovateľné.“ Ďalšie obmedzenia priniesol podľa M. Knitla novelizovaný zákon o štátnej pomoci, účinný od 1. novembra 2001, podľa ktorého sa odpúšťanie penále stáva v určitých odvetviach nepriamou formou štátnej pomoci. „Jednoduchá motivácia - ak rýchlo zaplatíš poistné a minimálne pokuty, odpustíme ti penále, je takmer nerealizovateľná,“ tvrdí M. Knitl. Najúspešnejším nástrojom sú v súčasnosti podľa neho exekúcie - vymožiteľnosť je na úrovni 10 %. Ale nemožno sa pritom vyhnúť domnienkam o klientelizme a korupcii. Množstvo problémov by sa podľa neho odstránilo, keby mohla Sociálna poisťovňa robiť exekúcie vlastnými pracovníkmi podobne ako daňové úrady. Legislatíva to však neumožňuje, a tento návrh sa neujal. „Z dlhodobého hľadiska by bolo možno zaujímavé postúpiť pohľadávky správcovi, tretej osobe - tak, ako to riešia v podstate všetky komerčné banky,“ uvažuje nahlas riaditeľ Sociálnej poisťovne. Zákon to však neumožňuje. Umožňuje však

predaj pohľadávok

tretím osobám pri splnení veľmi prísnych podmienok. Pred časom vložili samosprávne i výkonné orgány poisťovne veľa energie do sumarizácie pohľadávok s takýmto zámerom. Výsledný efekt bol však mizivý. „Naozaj nezodpovedá vynaloženej námahe,“ súhlasí M. Knitl. „Ale práve na základe analýzy, ktorú sme vtedy urobili, sme prišli na problémy s platobnými výmermi a s evidenciou.“ Ako však predísť vzniku pohľadávok? Podľa osobného názoru M. Knitla by bolo najrozumnejšie, keby výber poistného nerobila Sociálna poisťovňa, ale daňové úrady. „Majú širšie pole pôsobnosti a autoritu, nehovoriac o tom, že centralizovaný výber je v poslednom období tendenciou v podstate na celom svete a v Európe a hlavným zmyslom je sprehľadniť finančné toky.“ Centralizovaný výber všetkých odvodov by mohol naozaj prispieť k zjednodušeniu agendy. V súvislosti s tým, že podľa návrhu zákona o sociálnom poistení by aj poistné v nezamestnanosti mala vyberať Sociálna poisťovňa, stojí za zmienku citovať námestníka generálneho riaditeľa Národného úradu práce Jozefa Pauka: „Sme s tým uzrozumení, myslíme si však, že ak integrovať, tak všetko, vrátane zdravotných poisťovní.“ A aké výhody vidí M. Knitl vo výbere cez daňové úrady? „Stačilo by nové tlačivo s kolónkou pre odvody, ktorá by sa rozdelila medzi zdravotníctvo a sociálne veci. Pomohlo by to nielen nám, ale aj daňovým úradom. Dnes sú tieto odvody odpočítateľnou položkou na znižovanie

základu dane

iba vtedy, keď sú fyzicky zaplatené - keďže systémy sú minimálne prepojené, kontrola prebieha často iba na základe papierov.“ Preto považuje prepojenie informačných systémov medzi daňovými úradmi a sférou verejnoprávnych inštitúcií v rezortoch práce a zdravotníctva za jednu z prioritných úloh, ktoré by mohli sprehľadniť finančné toky. A šetriť peniaze, a zvyšovať výber do štátneho rozpočtu.

Zuzana Krútka